Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
24 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje kde K je konštanta, koeficient úmernosti; M; hmotnosť (napr. počet obyvateľov) východiskovej územnej jednotky a ; Qj hmotnosť cieľovej územnej jednotky b; f (d .J funkcia vzdialenosti, pričom d. predstavuje vzdialenosť z aŕ do b. Interakčný potenciál bodu (v našom prípade sídla) získame ako sumu interakcií okolitých bodov (sídel) naň pôsobiacich, keď v tomto prípade už nemusíme brať do úvahy samotnú mocnosť východiskového bodu. Platí preň vzťah: iV Ako funkcia priestorovej interakcie sa dá použiť každá krivka zvonovitého tvaru, ktorá sa asymptoticky približuje k vzdialenostnej osi x (Ŕehák, 2003). Rešpektuje sa tým zásada, že sila pôsobenia sídla sa zvyšuje s narastajúcou hmotnosťou a znižuje s narastajúcou vzdialenosťou. Okrem vo vzťahu uvedenej mocninovej funkcie to môžeme použiť exponenciálnu funkciu, prípadne špeciálnu funkciu s inflexným bodom (Grasland, 1991). Pri určovaní interakčného potenciálu vzhľadom na možný denný pohyb obyvateľstva sa však najčastejšie používa práve mocninová funkcia. Určenie exponentu b koriguje váhu počtu obyvateľov, resp. vzdialenosti na určenie konečného potenciálu. Tikunov (1985) uvádza, že táto hodnota môže varľrovať od v intervale 0,5 (najvyšší dôraz na mocnosť) až 3,5 (najvyšší dôraz na vzdialenosť). V našom prípade sme po skúšobnej analýze zvolili ako najprimeranejšľ exponent hodnotu 2, mocnosť sídla bude reprezentovať počet obyvateľov v roku 2001 a vzdialenosť d určí cestná vzdialenosť sídel získaná z autoatlasu v mierke 1 : 100 000 s presnosťou na 0,5 km. Konštantu k môžeme položiť rovnú 1, pretože nám nejde o aproximáciu konkrétneho pohybu, ale o interakčný potenciál všeobecne. Na základe toho dostaneme vzťah: kde PoJe počet obyvateľov cieľových sídel. Týmto spôsobom určíme interakčný potenciál všetkých obcí nami vyčlenenej slovenskej časti slovensko-českého pohraničia s územím z druhej strany hranice pre n = 1,3, 5. To znamená že dostaneme tri rôzne hodnoty interakcií počítajúc s jedným, troma a piatimi najviac pôsobiacimi obcami, pričom boli brané do úvahy len mestá (pôsobenie vidieckych obcí je v podstate takmer zanedbateľné). Výsledné hodnoty nazveme cezhraničným interakčným potenciálom. Pre vidiecke obce bolo následne vykonané porovnávanie cezhraničného interakčného potenciálu obcí s mestami z českej stany (Vč) s interakčným potenciálom obcí s mestami zo slovenskej strany (ŕVs) a to pomocou relatívneho cezhraničného interakčného potenciálu y s územím z druhej strany hranice určeného na základe vzťahu: ,VČ ,v = k.----iVs kde za konštantu k bola zvolená hodnota 100 a jednotlivé podiely boli znovu vykonané zvlášť pre n = 1, 3, 5. Cezhraničný interakčný potenciál obcí slovenskej časti slovensko-českého pohraničia je priestorovo značne polarizovaný (obr. č. 7). Najvyššie hodnoty dosahuje v severnej a južnej časti. Na severe v oblasti Kysúc je to výsledok pôsobenia Ostravy
