Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 23 V severnej časti je lokálne sídelné zázemie hranice polarizované, čo je dané jednak pozíciou Čadce a čiastočne aj špecifickou veľkostnou štruktúrou kysuckých obcí. Úplne najslabšie lokálne zázemie je však v oblasti stredného Považia a to hlavne v jeho severnej časti. Obmedzené dopravné prepojenie tu výrazne zabraňuje rozvoju lokálnych cezhraničných väzieb. Hodnotenie regionálneho sídelného zázemia vyúsťuje do formulovania niekoľkých základných faktov. Z moravskej strany je neporovnateľne najsilnejšie v severnej časti, kde do vzdialenosti 50 km od hranice žije v minimálne 10-tisícových mestách až 360 tisíc obyvateľov (to ešte 320-tisícová Ostrava 50-kilometrovú vzdialenosť len nepatrne prekračuje). Aj keď viac ako 300 tisíc z nich spadá do vzdialenosti 30-50 km od hranice, je mocnosť pôsobenia takéhoto masívneho zázemia neoddiskutovateľná (opačná situácia je v južnej časti - najvzdialenejší hodnotený Kyjov má len 21 km od hranice). Tab. č. 9. Sídelné zázemie cestných colných priechodov medzi SR a ČR Oblast Obce do 10 km od hranice Mestá nad 10 000 obyv. Do 50 km od hranice slovenská čast moravská čast slovenská čast moravská čast počet obyv.počet obyv.počet obyv.počet obyv. A. Kysuce 5 38 995 6 16 322 4 140 207 9 360 622 B. Stredné Považie 10 20 062 16 23 836 9 240 938 4 155 493 BI. Považská Bystrica 4 4 574 9 9 144 4 99 959 2 110 818 B2. Trenčín 6 15 488 7 14 692 5 140 979 2 44 675 C. Severné Záhorie a Myjavsko 12 50 645 16 63 977 5 78 597 4 79 063 Cl. Myjava 3 15 171 5 5 332 1 13 142 0 0 C2. Skalica 9 35 474 11 58 645 4 65 455 4 79 063 Spolu 27 109 702 37 109 113 18 459 742 18 595 178 Zo slovenskej strany je najväčšie regionálne sídelné zázemie koncentrované v strednom Považí (na severe ešte výsledok dosť ovplyvňuje Žilina). V tomto prípade je však možnosť realizácie teoretických predpokladov problematickejšia. Kedže v smere vidiecka obec - mesto dochádza prevažne k formovaniu jednosmerných väzieb, je možnosť vzniku väzieb (jednosmerných) obyvateľov moravskej strany (pozícia „silnejšieho“ českého národa) smerom k slovenskej strane (pozícia „slabšieho“ slovenského národa) diskutabilná. Pri detailnejšej analýze sa však samotná vzdialenosť od štátnej hranice nejaví ako úplne postačujúci ukazovateľ. Dôležitá je hlavne dostupnosť centier z druhej strany hranice a takisto ich veľkostná štruktúra. Preto pre naše hodnotenie teoretických možností cezhraničných väzieb využijeme v geografii často používaný interakčný potenciál. Máme zadefinovanú množinu A = {a', i = 1, 2, ..., m} východiskových územných jednotiek a množinu B = {b:, j = 1, 2, ..., n} cieľových územných jednotiek. Symbolom T.. označme teoretický počet premiestňujúcich sa entít (osôb, tovarov, surovín, informácií atď.) z a(do b, Gravitačnú (interakčnú) hypotézu v jej najjednoduchšej forme potom možno zapísať nasledujúcim spôsobom (Paulov, 1986): T.. = K. M ..Q ..f(dJ
