Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
58 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín javujú najvyššou separáciou. Celkove je teda segregácia v anglickom prostredí" menšia ako v amerických mestách - u čiernych Američanov, ale ani hodnoty z Londýna nie sú zanedbateľné čísla, hoci politici i niektorí žurnalisti nie veľmi radi počujú fakt, že by v Británii boli ghettá, nebodaj, že sa to celé približuje k modelu afroamerického ghetta. V socialistických krajinách bola akákolVek forma segregácie oficiálne tabu. Pri propagovaní „rovnostárskeho štátu“ to bola samozrejme nevhodná téma. Pochopiteľne, že sa v tomto smere aj podnikali konkrétne kroky, avšak napriek znižovaniu počtu krikľavých prípadov, segregácia v týchto krajinách nezanikla. Najjasnejším príkladom segregácie je rómska populácia. 2. Segregácia Rómov Slovensko je krajinou s druhou najpočetnejšou rómskou komunitou v strednej Európe s počtom asi 350 000 (Kandráčová, 2003, Lelkes, 2004a). Iné zdroje uvádzajú čísla nad 400 000. Rómovia prišli v niekoľkých vlnách do Európy v čase, keď už boli vyformované národy. Vzhľadom k tomu a kvôli ich mentalite sa neusadili koncentrovane, ale sa rozptýlili takmer po celej Európe. Ich životný štýl a svojská mentalita mali od začiatku skôr segregačný ako asimilačný efekt. Počty Rómov, aj vďaka kočovnému spôsobu života časti populácie, sa nikdy presne nepodarilo evidovať. Odhad z roku 1927, na základe evidencie bývajúcich, hovorí o 62 192 Rómoch. V sčítaní v roku 1991 sa k rómskej národnosti prihlásilo 75 302 Rómov. Samozrejme ide o skreslenú realitu, Fibingerová V. (1990) už v roku 1989 udáva hodnotu 253 943 Rómov. Aj keď každý má právo na udanie si národnosti, príslušníkom ktorej sa cíti byť, disproporcia medzi údajmi je skutočne veľká. Exaktne to dokazuje Paukovič (1994) porovnávaním materinského jazyka a uvedenej národnosti. Na základe sčítania z roku 1991 a vlastného výskumu zistil, že z obyvateľov s materinským jazykom rómskym z celkového počtu 77 269, uviedlo národnosť rómsku 55675, slovenskú 19610, maďarskú 1697... V roku 1991 žilo približne 43% Rómov v mestách a 57% na vidieku. Najväčší podiel Rómov je v obciach, ktoré patria do veľkostnej kategórie 200-499, 500-999 a 1000- 1999 obyvateľov (Lelkes, 2004b). V roku 1980 žilo v 25 obciach vyše 1000 Rómov, v 49 obciach 500-999 Rómov, v 173 obciach 200-499 Rómov, v 435 obciach 50-199 Rómov, v 709 obciach 1-49 Rómov a v 1274 obciach nežili žiadny Rómovia. Faktory segregácie rómskeho etnika je potrebné hľadať už v minulosti. Fibingerová (1990) píše: „Rómovia boli do roku 1945 diskriminovanou skupinou spoločnosti. Napr. zákon zo 14.7.1927 označoval potulných Rómov za asociálov, na ktorých mohol štátny aparát aplikovat rôzne násilné administratívno-formálne prostriedky. Rómovia, ktorí nemali trvalé bydlisko a nevykonávali určitú profesiu, nemohli byť občanmi Slovenského štátu, podľa branného zákona z 18.1.1940 nemohli sa stať vojenskými osobami. Neskôr opatrenia proti potulným Rómom sa rozšírili aj na usadených členom rómskej populácie. Podlá vyhlášky z 20.4.1941 museli Rómovia odstrániť ich bývanie z blízkosti verejných ciest a postaviť ich oddelene od ostatného obyvateľstva na stanovených vzdialených miestach, atď...“ Po roku 1945 dochádza právne k zrovnoprávneniu Rómov s ostatnými občanmi. Mnohí však ostávajú verní „tradičným hodnotám“ a volia si cestu dobrovoľnej separácie. Vznikajú popri pôvodných aj nové cigánske kolónie, kde sa usádza pôvodne kočujúce obyvateľstvo, tiež obyvateľstvo vracajúce sa z pracovných táborov. V 50-tych
