Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Rezidenčná segregácia Rómov v rurálnom prostredí Slovenska 59 rokoch väčšina Rómov žila v cigánskych kolóniách. Industrializácia, povinná zamestnanosť, vyvolali postupné rozptyľovanie, imigráciu do miest, často aj do českých. Zákon o riešení rómskej otázky č.74/58 hovorí o dvoch prioritách - o úplnom zrušení kočovného spôsobu života a o zrušení príliš veľkej koncentrácie etnika. Dá sa povedať, že právne boli sformované zásady spoločenskej asimilácie Rómov. Nasledujúce roky ukázali, že plány sa celkom nenaplnili, hoci sa v tomto smere veľa podniklo aj v investičnej rovine. Medzi Rómami a ostatnými etnikami často pôsobil „distancing“ ba až konflikty. Žiaľ, po roku 1989, keď sa čoraz viac otvárajú „sociálne nožnice", problémov v tomto smere pribúda. Prípady konfliktov sme zaznamenali v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku, v Čechách i na Slovensku. Tieto vytvárajú predpoklady pre zvrátenie trendov, k zvyšovaniu segregácii ba až izolácii. Formy segregácie rómskeho etnika sú rôznorodé. Segregácia môže byť na regionálnej, medzimestskej úrovni, ale hlavne na obecnej. Príkladom medzimestskej je otvorený protest obyvateľov Jelšavy proti migrácii košických Rómov. Segregácia v mestách má podobu špeciálnych sídlisk, kde sa toto etnikum koncentruje - Levoča, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice a pod. Práve mestá sú aj študijnou plochou pre väčšinu autorov, ktorí sa zaoberali fenoménom segregácie rómskeho etnika. Diskusiu vyvolala analýza výskumného kolektívu autorov, ktorí analyzovali život Rómov v Moste v roku 1975, pričom, ako jedno z riešení konfliktov, ponúkli Ghettoizáciu Rómov. Kritiku tejto správy podala Matéjová (1986) v práci Cigáni v priemyselnom meste, kde sa vyslovuje proti akejkoľvek segregácii. Najvýznamnejšou prácou zo segregovaného prostredia slovenských autorov je Analýza bývania rómskeho spoločenstva na sídlisku Luník IX v Košiciach (Bačová, Bača, 1994), kde žije 67,3% Rómov. Menej sa hovorí o vidieckej segregácii, hoci práve vidiecky priestor je symbolom špecifickej segregácie - existenciou cigánskych osád, kde je najtransparentnejší priebeh skúmaného sociálneho fenoménu. 3. Cigánske osady v roku 1991 V našej analýze sa sústredíme na cigánske osady, ktoré sú deklarované v roku 1991 ako základné sídelné jednotky (ZSJ) pod názvom Cigánska osada. Už názov priestorovej jednotky je transparentný, svedčí o najvyššej forme segregácie na Slovensku. Úroveň ZSJ je vhodná aj z hľadiska toho, že je to najnižšia priestorová štatistická jednotka, ktorá sa sleduje pri sčítaniach. ZSJ boli vytvorené v roku 1970, už z ich definície vyplývajú niektoré skutočnosti, ktoré budú všeobecne platiť aj na naše cigánske osady: • kritérium uzavretosti • k. minimálnej veľkosti 10 domov alebo 30 obyvateľov • k. územnej oddelenosti - min. 200 m od inej ZSJ • k. rešpektovania katastrálnych hraníc obcí Z celkového počtu ZSJ Cigánska osada v rokul991 - 80, sme analyzovali 67, teda tie, ktoré mali aspoň 1 obyvateľa a boli súčasťou vidieckej obce (nie mestskej). Celkove boli ZSJ Cigánske osady súčasťou 65 vidieckych obcí, pretože v Kecerovciach sú až 3 ZSJ Cigánske osady. Cigánske osady sa v roku 1991 nachádzali na území 17 okresov v 4 krajoch. Najviac ich bolo v okresoch Košice-okolie 11, Kežmarok 9, Spišská Nová Ves 8,
