Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin

Rezidenčná segregácia Rómov v rurálnom prostredí Slovenska 57 1.4 Rezidenčná segregácia Rómov v rurálnom prostredí Slovenska Cieľom príspevku je analýza jedného zo špecifických problémov sídelnej štruktúry - segregácie rómskej populácie na úrovni základných sídelných jednotiek v podobe cigánskych (rómskych) osád. Príspevok mapuje rozmiestnenie, vývoj, súčasný stav a možné smerovanie takéhoto typu osídlenia a sociálneho spoločenstva. 1. Segregácia Segregácia sa vo všeobecnosti definuje ako istá rezidenčná separácia určitej skupiny ľudí v širšej populácii. Dochádza k nej, keď spomínaná subgrupa sa nedokáže, resp. nechce asimilovať v pre ňu „cudzom“ prostredí. Kým sa dané spoločenstvo prejavuje k okoliu segregačne, smerom do vnútra pôsobí opačný proces, tzv. kongregácia, t.j. zgrupovanie ľudí na báze podobnej alebo spoločnej charakteristiky ako pôvod, spôsob života a pod. Vo vzťahu k okoliu môže dôjsť až k vzďaľovaniu (anglický termín u socio­lógov je distancing), opúšťaniu miesta s negatívnymi efektmi pre ich život, v dôsledku hoci aj často neúmyselne vyvolaných konfliktov a vytvorenie si vlastného sociálneho priestoru, ktorý pri výskume možno označiť aj sociálnym regiónom. Extrémnym produktom separácie je ghetto. Termín pochádza z hebrejského slova gheto - odlúčenie. Ghetto sa všeobecne definuje ako oblasť, sektor, štvrť, či okrsok určitého mesta, v ktorom žije z hľadiska bývania a niekedy aj práce segregované oby­vateľstvo, ktoré sa ostatného líši náboženským, etnickým, rasovým, sociálnym statu­som, regionálnym či národnostným pôvodom alebo kombináciou predošlých. Pôvodné ghettá zakladali Židia v Taliansku, či strednej Európe. Neskôr sa ghettá rozšírili v mies­tach, kde došlo k veľkým imigráciám v postkoloniálnom období, predovšetkým v Se­vernej Amerike Ghettami, teda etnickou a kultúrnou segregáciou ako výskumnou témou, sa ako prvý začali zaoberať sociológovia, urbanisti, geografi v USA, kde našli pri vývoji ame­rických miest vhodný študijný materiál. Najviac vynikla na počiatku „Chicagská škola“, rozvinutá v 30-tych rokoch. Už v roku 1928 publikuje L.Wirth pioniersku prácu The ghetto, kde ghetto definuje nielen ako geografický areál (v našom ponímaní priesto­rovú jednotku), ale aj ako spôsob života. Postupne vzniká viacero prác, väčšinou apli­kovaných na konkrétne americké mesto. Určitou výnimkou sú teoretické práce napr. Boala (1976): Ethnic residential segregation, či Warda (1982): The ethnic ghetto in the United States. To, že sa práce zaoberajú mestskou problematikou, sa odzrkadľu­je aj pri názve ďalšej, širšie koncipovanej práci Coxa (1973): Conflict, Power and Politics in the City: A geographical view. V roku 1978 vydáva Philpott prácu, kde okrem iného analyzuje Chicago z pohľadu ghettoizácie. Na základe jeho komplexného pohľa­du Peach (1996) hovorí o dualistickom chápaní termínu ghetto:- ako o etniku v istom ohraničenom priestore- ako o priestore, kde žije prevažná väčšina daného etnika Peach (1996) sa vo svojom článku zamýšľa, či sú v Británii ghettá, alebo nie. Analyzuje na území aglomerácie Londýna - rozmiestnenie emigrantov z Karibiku, Afriky, Indie, Pakistanu, Bangladéša, Číny a írska a zisťuje, že 53,6% nebieleho obyvateľstva žije v ghettách a vyše 50% bangladéšskeho ghettá tvoria Bangladéšania, takže sa pre­

Next

/
Oldalképek
Tartalom