Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
48 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín Pri tomto aspekte analyzujem jednak to, ako sa respondenti zaraďujú, ďalej to, akým spôsobom veria. Z hľadiska zaradenia sa môžeme hovoriť o troch skupinách: o veriacich, neveriacich a o neistých (ktorľ sami nevedia, do ktorej skupiny patria). Lenže ani skupina veriacich nie je homogénna. Skladá sa prinajmenej z dvoch častí, ktoré sa odlišujú práve spôsobom viery. Prvú skupinu tvoria tľ, ktorľ svoju vieru odôvodňujú od učenia cirkvi, vychádzajú z neho (cirkevne náboženskí). Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorých maďarskí sociológovia nazývajú svojvoľne náboženskými (Gereben 1993, Tomka 1996, Hegedűs 1998, Rosta 2000). Svojvoľne náboženskí sú „synkretickí, vychádzajúci z osobných rozhodnutí, pritom rozhodujúci sa iba prechodne, tento typ nedokáže/nechce viazať svoju náboženskosť k inštitúcii“ (Hegedűs 1998). Nakoľko sú veľmi rozmanití, nie je možné ich jednoznačne charakterizovať, ale jeden spoločný znak predsa len majú: odmietajú akékoľvek náboženské inštitúcie. Mohli by sme ich teda nazvať aj mimocirkevne náboženskými, kedže ale dotazník bol vypracovaný na základe koncepcií aj vyššie spomínaných autorov, budem používať pôvodný termín „svojvoľne náboženský“. Keď niekto pokladá seba za veriaceho v zmysle nábožensky založeného, to ešte nemusí zároveň znamenať, že verí v Boha. Na zistenie tejto súvislosti bol zameraný druhý aspekt. 2. veriť v Boha-to znamená vytvoriť si osobný vzťah k objektu viery Pri druhom aspekte ide o to, či respondenti veria v Boha a keď áno, v akej miere. 2.2.1. Náboženskosť v zmysle kultúrneho zaradenia Takmer tri štvrtiny respondentov sa považujú za veriacich, každý šiesty je neveriaci a zhruba každý desiaty je neistý (graf č. 4). Medzi mladými teda prevažujú veriaci. Ich podiel je však nižší o 3 percentuálne body, ako bol spoločný podiel členov všetkých konfesií (75%). Medzi respondentmi je teda viac členov cirkví, ako veriacich, čo znamená, že zaradenie sa do cirkvi neznamená automaticky vieru. Ale budeme vidieť, že ani viera nie je v každom prípade viazaná na cirkev. Na grafe č. 4 vidíme aj to, že podiel veriacich medzi príslušníkmi jednotlivých cirkví kolíše medzi 95% a 71%. Najvyšší podiel veriacich sa nachádza v gréckokatolíckej cirkvi (95%), potom v rímskokatolíckej (89%) a reformovanej (84%) a najnižší podiel veriacich sa hlásilo z evanjelickej cirkvi (71%). Najnižší podiel neveriacich sme zaregistrovali u rímskych katolíkov, najvyšší u evanjelikov. Medzi evanjelikmi je aj najvyšší podiel neistých113. Pozornosť si zasluhujú aj bezkonfesijní, veď platí, že tak, ako nie každý člen cirkvi musí byť veriaci, ani človek bez vyznania nemusí byť ateistom. Potvrdzujú to aj naše údaje. Je síce pravdou, že bezkonfesijní sú vo väčšine prípadov zároveň neveriaci (58%), ale takmer každý štvrtý z nich sa pokladá za veriaceho a takmer každý piaty za neistého. 113 Špecifické postavenie maďarských evanjelikov celkove (teda nie vyslovene mladých) prejavujúce sa predovšetkým ich vysokým úbytkom sa vysvetluje tým, že 38% žije na jazykovom ostrove, kde nie sú maďarské evanjelické bohoslužby. Ostatní žijú v prostredí, kde tvoria náboženskú menšinu, tým pádom rozvoj ich náboženskej identity je taktiež obmedzený. Evanjelici maďarskej národnosti sú väčšinou starší ľudia. (Gyurgyík 2004, s. 158)
