Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Religiozita maďarskej mládeže na Slovensku 47 Tabuľka č. 7: Konfesijná vernosť (stĺpcové %) Pôvodne RK Pôvodne KALV Pôvodne GK Pôvodne EVAN Pôvodne bez vyznania RK 83,2 0 0 0 5,5 KALV 0,5 86,1 4,5 0 2,7 GK 0 0 86,4 0 0 EVAN 0 0 0 58,3 0 Bez vyznania 16,0 12,7 9,1 41,7 90,9 Nové náboženské skupiny 0,3 1,2 0 0 0,9 Zdroj: Mozaík 2001 Najvyššiu stabilitu východiskovej pozície si zachovali tí, ktorí pôvodne boli bez vyznania, totiž ich drvivá väčšina (91%) sa ani v súčasnosti nehlási ku žiadnej konfesii. Z gréckokatolíkov a kalvínov potvrdilo svoju pôvodnú konfesijnú príslušnosť 86% respondentov, z rímskych katolíkov 83%. „Výmena" členstva prakticky funguje iba v malej miere a členstvo v nových náboženských skupinách nie je typické. Pokles podielu členov konfesií teda nie je zapríčinený prechodom mladých z jednej cirkvi do druhej, ani ich odchodom do nových náboženských skupín, ale vymanením sa z objatia pôvodnej (ale aj akejkolVek) cirkvi a následnou bezkonfesijnosťou. Tento proces je najmenej viditeľný u gréckokatolíkov, najvýraznejší u evanjelikov. Kým z pôvodných gréckokatolíkov každý desiaty je dnes bez vyznania, až 42% evanjelikov sa rozlúčilo so svojou pôvodnou konfesiou111. A aká je štruktúra súčasných konfesijných skupín? Rímski katolíci, až na jedno percento pôvodne bezkonfesijných, sa regrutujú z pôvodných katolíkov. Skupinu súčasných kalvínov z 96% tvoria pôvodní kalvíni, 2% pôvodných katolíkov a niekolko gréckokatolíkov a bezkonfesijných. Súčasní evanjelici a gréckokatolíci boli aj pôvodne pokrstení v týchto cirkvách. Aktuálne členstvo v konfesiách sa teda v prevažnej miere prekrýva s pôvodným členstvom. To znamená, že väčšina súčasných príslušníkov konfesií patrí tam od narodenia. Iba malý podiel súčasných členov pochádza z inej konfesie alebo z bezkonfesijných. Z hľadiska rekrutácie možno teda považovať konfesie za stabilné. Rekrutácia skupiny aktuálne bezkonfesijných je však úplne odlišná. Iba 42% mladých bez vyznania totiž tvoria pôvodne bezkonfesijní, ostatní (až 58%) boli pokrstení. Najvýraznejší je presun z najväčšej cirkvi, veď až 48% tých, ktorí sa dnes neidentifikujú so žiadnou konfesiou tvoria bývalí rímski katolíci. Medzi bezkonfesijnými je ďalej 9% kalvínov a 2% gréckokatolíkov a evanjelikov (každý po jednom percente). Tento fakt tiež svedčí o tom, že kto opustí svoju pôvodnú cirkev, nemieni sa zaradiť do inej (aspoň v čase výskumu nie, možno neskôr áno), ale deklaruje sa ako človek bez vyznania. 2.2. Ideologické sebazaradenie Otázkou ideologického sebazaradenia sa budem zaoberať z dvoch aspektov: 1. považovať sa za veriaceho, resp. nábožensky založeného112 to znamená cítiť spolupatričnosť s (určitým) nábožensko-kultúrnym systémom 111 Interpretácia grékokatolíkov a evanjelikov si vyžaduje určitú opatrnosť kvôli nízkym počtom respondentov týchto vierovyznaní. Na druhej strane však tu opísaný trend vývoja spomenutých konfesií korešponduje s tendenciami opísanými na základe cenzu (Gyurgyík 2004, s. 158) 112 Zisťované otázkou: „Ktorý z nasledujúcich výrokov Vás najviac vystihuje? 1. som veriaci, pričom vychádzam z učenia cirkvi, 2. som veriaci podľa svojej vôle, 3. Neviem, či som veriaci, 4. Nie som veriaci"
