Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 87 typu školy. Boli im vysvetľované rôzne výhody pre ich deti. Rodičom ale nebolo vysvetlené, čo bude ďalej s ich deťmi, ak na tomto type školy ukončia povinnú školskú dochádzku. Sme toho názoru, že mnohé marginalizované rómske deti sú vychovávateľné a vzdelávateľné na základných školách pre školopovinné deti nachádzajúce sa v pásme štandardnej mentálnej normy. Zhrnutie záverov a odporúčaní: > Marginalizovaná rómska populácia existenčne žijúca v etnicky segregovaných osídleniach, ako cieľová skupina v procesnom kreovaní potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu, sa explicitne vyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré sú výrazne odlišné od ostatných cieľových skupín. Na základe jej výrazne odlišných znakov ju môžeme definovať ako špecifickú cieľovú skupinu, ktorá v procesoch kreovania potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu sa vyznačuje aj špecifickými potrebami, ktoré je nutno voči nej saturovať. > Procesy kreovania potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu u marginalizovaných Rómov sa explicitne uskutočňujú za úplne iných podmienok, ako u ostatnej populácie obyvateľstva SR. Uskutočňujú sa v etnických rómskych rodinách s najnižším spoločenským statusom v kultúre chudoby - kultúre biedy, existenčnej životnej segregovanosti, sociálno-ekonomickej degradovanosti, chudobe spôsobilostí a u väčšej časti Rómov na školách psychopedického typu. Všetky tieto faktory od ich útleho detstva až po exitus u nich ovplyvňujú kreovanie potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu do tej podoby, ktorá je už desiatky rokov explicitne známa celej slovenskej spoločnosti. > Indiferentný postoj väčšej časti marginalizovaných Rómov k vlastnej etnicite je výrazným eticko-právnym problémom v definovaní cieľových skupín andragogických, sociálnych, misijných, či zdravotníckych programov a projektov, ktorých objektom nášho pôsobenia má byť táto populácia obyvateľstva. > Väčšia časť marginalizovaných Rómov nepovažuje svoje dosiahnuté najvyššie školské vzdelanie, a to iba základné - ukončené i základné - neukončené, ako dôvod svojej dlhodobej, až celoživotnej nezamestnanosti. > Väčšia časť špeciálnych základných škôl pre deti s mentálnym postihnutím s najväčšou pravdepodobnosťou edukačné nepripravuje marginalizovaných Rómov v kontexte s európskymi a slovenskými trendmi, potrebami a záujmami vedomostnej spo ločnosti. Po dovŕšení povinnej školskej dochádzky sa u mnohých Rómov končí ich edukačná dráha a nimi dosiahnuté najvyššie školské vzdelanie im spôsobuje celoživotné zastávať nulový status na trhu práce. Z toho teda vyplýva, že sektor vzdelávania poskytujúci tento typ edukácie pripravuje marginalizovanú detskú populáciu len pre sek tor poskytujúci sociálnu pomoc a sociálne služby. > Väčšia časť marginalizovaných rómskych rodičov považuje za dostačujúce pre ich deti, že primárne a sekundárne vzdelávanie absolvujú na špeciálnych základných školách pre deti s mentálnym postihnutím.
