Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
88 Tibor Loran > V prípade marginalizovaných rómskych rodičov sa potvrdila úmera medzi ich dosiah nutým najvyšším školským vzdelaním a statusom na trhu práce. Na jednej strane čím nižšie nimi dosiahnuté školské vzdelanie, tým dlhšie trvá ich nulový status na trhu práce (objektívne z týchto dôvodov nemôžu platiť ani dane štátu, ktoré by mohli byť spätne použité na vzdelávanie, rozvoj škôl, zdravotníctvo, kultúru, atď.). Na druhej strane, čím dlhší je nulový status na trhu práce, o to väčšia a dlhšia je ich závislosť na štátnej exekutívnej sociálnej pomoci, ktorá je poskytovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. > Podľa dosiahnutého najvyššieho školského vzdelania zaznamenaného u sociálno - ekonomicky degradovaných rómskych rodičov - respondentov žijúcich v osadách Péro a Jama v obci Zlaté Klasy a ich postojov ku vzdelávaniu a vzdelaniu sa ukázalo, že ich reálny poteniál - potenciály ľudského kapitálu sú v súčasnosti, ale i do budúcnosti nevyužiteľné na vedomostnom trhu práce. > V obci Zlaté Klasy sme zaznamenali výrazne veľký počet marginalizovaných rómskych osôb, ktoré v rámci svojej edukačnej dráhy dosiahli iba základné - neukončené vzdelanie (z 268 respondentov až 226) a taktiež výrazná väčšina z nich (246 osôb z celkového počtu respondentov) nepovažuje vo svojom živote za dôležité dosiahnuť vyššie vzdelanie ako sami dosiahli. Alarmujúci údaj sme zistili v statuse na trhu práce našich respondentov. Všetkých 268 marginalizovaných participantov na slovenskom trhu práce súvisle, alebo vôbec nepracuje od roku 1990. Z uvedených dôvodov odporúčame príslušným zodpovedným inštitúciám, aby svoj oficiálne deklarovaný záujem o riešenie predmetných problematík zamerali aj do obce Zlaté Klasy. ZÁVER Je nepochybné, že každý jedinec je súčasťou nejakého spoločenstva. Jeho život má zmysel iba vtedy, ak v záujme človeka a jeho ľudskosti žije a pracuje. Áno, práca, nech by mala akékoľvek formotvorné hodnoty, ak sa nezaoberá reálnym životom človeka a neslúži mu, nemôže byť užitočnou. Chceme tým povedať, že od jedinca žijúceho v spoločnosti sa žiada, aby mal rád človeka, aby odstraňoval všetko, čo prekáža ľudskosti a humanizmu. Aby sa nehanbil mať ľudí rád. Áno, humanizmus považujeme za živnú pôdu andragogickej, sociálnej, misijnej, zdravotníckej, školskej, či inej práce aj s marginalizovanou rómskou populáciou existenčne žijúcou v etnicky segregovaných getách - osadách a mestských častiach. Zároveň ho považujeme ako podmienku existencie slovenskej spoločnosti, ale aj ako prostriedok medziľudských vzťahov. Sme presvedčení, že andragóg, sociálny a misijný pracovník, zdravotník, či učiteľ základnej školy, by mali v priebehu svojho života veriť predovšetkým v človeka, v jeho rozum a schopnosti. Dvojnásobne to platí pri práci so sociálne a ekonomicky degradovanými Rómami. Viera by všetkým nám mala dávať silu zápasiť s nehúmánnymi prejavmi, zápornými javmi v živote jedinca i celého ľudského spoločenstva. Bez osvojenia si andragogiky, psychológie, špeciálnej pedagogiky, sociológie, či základov sociálnej, misijnej práce a poznania samotnej ľudskej existencie marginalizovaných Rómov
