Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 85 spoločnosť. Čím je dosiahnuté najvyššie vzdelanie u jednotlivca nižšie, tým je u neho väčší predpoklad, že bude vyradený z trhu práce. Napríklad, percentuálnu mieru nezamestnanosti podľa vzdelania u 15-64 ročných, v roku 2007 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vykazovalo u osôb s dosiahnutým iba najvyšším vzdelaním, a to základným (v tom i nedokončené) až vo výške 44,7%. Z toho muži tvorili 47,6% a ženy 42,0%.U osôb s dosiahnutým vzdelaním učňovským 12,3% (z toho muži tvorili 10,6% a ženy až 15,7%). V prípade osôb s dosiahnutým stredným vzdelaním bez maturity to bolo vo výške 10,9% (z toho muži tvorili 10,1% a ženy 12,1%). Osoby so vzdelaním najvyšším učňovským s maturitou sa podieľali na miere národnej nezamestnanosti 8,2% (z toho muži 6,3% a ženy 11,8%). Skupina s dosiahnutým najvyšším vzdelaním stredným všeobecným sa podieľala na miere nezamestnanosti 9,2% (z toho muži 6,1% a ženy 11,0%) a skupina s úplným stredným odborným 6,3% (z toho muži 5,1% a ženy 7,5%). Skupina nezamestnaných osôb s vyšším odborným vzdelaním sa na percentuálnej miere nezamestnanosti podieľala vo výške 7,8% (z toho muži 6,9% a ženy 8,1%) a skupina s vysokoškolským vzdelaním iba 3,8% (z toho muži 2,8% a ženy 4,8%). Z uvedených údajov o percentuálnej miere nezamestnanosti podľa vzdelania môžeme pozorovať, že na jednej strane čím nižšie dosiahnuté vzdelanie, tým vyššie je percento miery nezamestnanosti v štáte a počtu osôb nezamestnaných. Napríklad, v roku 2007 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovavalo až 16 404 osôb bez vzdelania ako uchádzačov o zamestnanie (patria sem osoby, ktoré si vykazujú najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné - nedokončené tak, ako naši marginalizovaní rómski respondenti). Na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie sa podieľali 6,6%. Osôb iba s dosiahnutým základným vzdelaním bolo evidovaných 83 600 (33,6%) a o niečo menší počet evidovaných osôb, ktoré dosiahli vyučenie v nejakom odbore - 76 340 (30,7%). Na druhej strane, čím vyššie dosiahnuté vzdelanie, tým menšia percentuálna miera nezamestnanosti. Aj tieto indikátory poukazujú na to, že osoby s dosiahnutým iba základným vzdelaním majú najnižšiu šancu uplatniť sa na národnom, či európskom trhu práce. Vzdelávanie na špeciálnych školách Až 174 participantov, z toho 72 mužov a 102 žien považuje za postačujúce pre nich, že ich deti sa vzdelávajú na špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím. Opätovne s týmto súhlasilo viac žien - matiek (102) oproti mužom - otcom (72). O niečo menej participantov, a to iba 94, sa vyjadrilo, že nie - nepovažujem za postačujúce (tabuľka 25, graf 89).Tento údaj považujeme za alarmujúci, pretože poukazuje na to, že mnohí marginalizovaní rómski rodičia si s najväčšou pravdepodobnosťou neuvedomujú, že plnenie povinnej školskej dochádzky ich detí na špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím je pre deti vstupenkou do celoživotnej nezamestnanosti. Taktiež si rodičia neuvedomujú, že od útleho veku svojich detí im neprojektujú žiaducu budúcnosť. Tak, ako oni sami sú absolventmi špeciálnych škôl, tak takto generačne smerujú „socializáciu" aj svojich detí. Pritom prax na trhu práce a mnohí odborníci poukazujú na to, že ak rómske dieťa nachádzajúce sa v pásme mentálnej normy absolvuje tento typ základnej školy, jeho edukačná dráha končí jej ukončením a ďalších 40 - 50 rokov svojho života sa ocitne v pasci sociálnej závislosti a odkázanosti. Napríklad, vlastnými prepočtami sme dospeli k poznaniu, že takto vzdelávaný Róm po dovŕšení svojej plnoletosti, ak sa dožije dôchodkového veku (62 rokov), je mu v priebehu tohto celého obdobia zo štátneho roz
