Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
84 Tibor Loran že je dôležité pre nich dosiahnuť školské vzdelanie (22), tak na 02 odpovedali, že pre nich nie je postačujúce nimi dosiahnuté vzdelanie. Vzhľadom na to, že v 01 a 02 ide o identické odpovede participantov, tak získané údaje v súvislosti s 02 neuvádzame v samostatnej tabuľke. Identické údaje sú už uvedené v tabuľke 23. Predpoklad uvedený v H2, že väčšia časť respondentov považuje svoje dosiahnuté vzdelanie pre seba za postačujúce sa splnil. Dlhodobá nezamestnanosť - deficit vzdelania Na otázku, či považujete svoj deficit vo vzdelaní ako dôvod vašej dlhodobej nezamestnanosti odpovedalo 77 participantov, z toho 41 mužov a 36 žien . Nie, nepovažujem odpovedalo až 191 participantov, z toho 93 mužov a 98 žien. Opätovne je zaujímavé, že Áno, považujem odpovedalo menej žien (36) ako mužov (41). Nie, nepovažujem taktiež odpovedalo viac participantiek (98) ako mužov (93) - tabuľka 24, graf 78. Tab. 24 Deficit vzdelania MužiŽeny Spolu Áno, považujem 41 36 77 Nie, nepovažujem 93 98 191 Spolu 134 134 268 Graf 7 Dôležitosť vzdelania H Áno, považujem BNie, nepovažujem Údaje uvedené v tabuľke 24 a grafe 78 poukazujú aj na to, že prevažujúca časť participantov preukazuje indiferentný postoj k vlastnému dosiahnutému najvyššiemu školskému vzdelaniu. Až 191 ho nepovažuje za prekážku v ich uplatnení sa na regionálnom trhu práce (v tomto prípade v rámci okresu Dunajská Streda). Pritom je všeobecne známe, že status na trhu práce je v krajinách s vyšším civilizačným stupňom predovšetkým determinovaný vzdelaním, schopnosťami, zručnosťami a spôsobilosťami jednotlivca. Dvojnásobne to platí v spoločnosti, ktorá sa rozhodla pretransformovať na vedomostnú
