Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
46 Tibor Loran málna edukačná príprava marginalizovaných Rómov z osád a mestských giet, keď celá slovenská spoločnosť transformačne smeruje k vyššiemu stupňu civilizácie, a to k vedomostnej ekonomike a službám. > Pojmové vymedzenia predmetnej kategórie prispievajú k zdôrazneniu, že v záujme napĺňania potrieb a cieľov vedomostnej spoločnosti, ekonomiky a trhu práce, je potrebné samotným nositeľom potenciálu ľudského kapitálu venovať zvýšenú pozornosť vo všetkých procesoch ich ontogenézy od útleho detstva v rámci primárnej a sekundárnej socializácie, až po dovŕšení dôchodkového veku v rámci celého procesu terciálnej socializácie. V kontexte s témou tejto práce to znamená, že adekvátnu starostlivosť treba venovať aj marginalizovaným Rómom žijúcim v segregovaných osadách a mestských getách. Súbežne s tým pozornosť venovať i štátnym inštitúciám, ktoré majú za primárnu legislatívnu povinnosť produkovať individuálny potenciál u jednotlivca - jednotlivcov v takej javovej podobe, že bude použiteľný na trhu práce a jeho nositelia, marginalizovanľ Rómovia, sa stanú platcami daní namiesto doterajšieho pasívneho poberania dávok v hmotnej núdzi vyplácaných zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Názory rôznych autorov na uvedenú problematiku sa nezriedka rôznia. No nech už jednotliví autori nazerajú na ľudský kapitál z akéhokoľvek odborného pohľadu, uvedomujeme si, že pre účely rozvoja vedomostnej, digitálnej ekonomiky a jej služieb, skupín, populácií a komunít na jednej strane, kde ide o dôležitý zdroj nadobúdania a formovania ľudského kapitálu, na strane druhej ide tiež o využiteľnosť jeho potenciálu na trhu práce. Preto zdroje ľudského kapitálu a i jeho využiteľnosť vnímame v jednej rovine, v ktorej sa uvedené faktoriálne problematiky vzájomne prelínajú, podmieňujú a ovplyvňujú. V roku 1964 Medzinárodná organizácia práce72 edične vydala od autorov W. Galenson, Pyatt, G. štúdiu The quality of labour and economic development in certain countries. V uvedenej štúdii obidvaja autori zo svojho odborného pohľadu taxatívne pomenovali primárne faktory, ktoré sa najvýraznejšie podieľajú na nadobúdaní, formovaní a rozvoji ľudského kapitálu. Následne majú vplyv na výkonnosť a kvalitu práce u jednotlivca, či skupiny, čo sa ako celok odráža na ekonomickom raste tej - ktorej spoločnosti. Vzhľadom na to, že aj podľa nášho názoru uvádzané faktory W. Galensonom a G. Pyattom výrazne ovplyvňujú procesy spojené s nadobúdaním, formovaním, rozvojom a využiteľnosťou ľudského kapitálu v širších dimenzionálnych súvislostiach, tak ich vnímame aj ako primárnych reprezentantov týchto procesov. Sú to: > Vzdelanie. > Zdravie. 72 Medzinárodná organizácia práce - angl. International Labour Organizáción (ILO) vznikla v roku 1919 ako špecializovaná inštitúcia Organizácie spojených národov (OSN, Slovenská republika sa stala riadnym členom v roku 1993). Sídli v Ženeve vo Švajčiarsku. Presadzuje sociálnu spravodlivosť a medzinárodné rešpektovanie ľudských, občianskych, hospodárskych a sociálnych práv do reálneho života. Je tripartitnou medzinárodnou organizáciou vytvárajúcou medzinárodnoprávnu základňu v oblasti pracovného a sociálneho zákonodarstva vo svete. Aktívne sa podieľa na kreovaní medzinárodných pracovných štandardov prostredníctvom dohovorov a odporúčaní, ustanovuje minimálne štandardy základných pracovných práv. V súčasnosti je členom ILO až 179 štátov.
