Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 45 ciálu ľudského kapitálu v celej edukácii, sociálnej, misijnej a zdravotníckej práci budeme vnímať ako primárne pre účely žiaduceho formovania a rozvoja individuálneho potenciálu jednotlivca, teda i potenciálu marginalizovaného rómskeho dieťaťa, či dospelého Róma tak by sme mali vo všetkých procesoch nášho pôsobenia brať do úvahy najmä tieto faktory: > Primárny, sekundárny a terciálny vplyv na nadobúdanie, formovanie a rozvoj ľudského kapitálu - z nášho pohľadu myslíme tým najmä primárne determinanty, ktoré ovplyvňujú jeho počiatočné nadobúdanie a formovanie, ako napríklad: existenčné prostredie jednotlivca, jeho rodiny, primárna, sekundárna a následne terciálna socializácia,69 tradície, zvyky a výchovu rodiny, prostredia a jeho kultúry, formálneho, neformálneho,70 informálneho71 vzdelávania, atď. > Osobnostný potenciál marginalizovaných rómskych jednotlivcov - vytvárajúcich ľudský kapitál ako celok - jeho rozsah a hĺbka v rámci jednotlivých osobnostných (ľudských) potenciálov. Reálne možnosti využitia potenciálu a potenciálov v prospech seba samého, skupiny, komunity v ktorej/ktorých existenčne žije a žijú, obce, mesta, regiónu, spoločnosti. Aký benefit majú z neho uvedené inštitúty? > Reálny edukačný status marginalizovaných rómskych jednotlivcov, skupín, komunít, celej minority - vnímame ho ako zdroj ľudského kapitálu - v užšom zmysle slova ním chápeme jednotlivcom, skupinou a komunitou dosiahnuté iba najvyššie formálne vzdelanie v školskom systéme. > Spoločenské uplatnenie a využitie - v užšom zmysle slova uplatnenie a využívanie potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu marginalizovaných rómskych jednotlivcov, skupín, komunít na trhu práce dávame do súvisu s otázkou: Aké ekonomické výnosy, benefity prináša spoločnosti reálny potenciál ľudského kapitálu populácií žijúcej v jednotlivých osadách, getách, obciach, mestách, či regiónoch? (bližšie v ďalšej časti práce). Uvedomujeme si, že hľadanie odpovedí na nami položené otázky je veľmi obtiažne. No pokúsime sa na ne hľadať odpovede, ktoré podľa nášho názoru môžu pomôcť nachádzať aspoň primárne faktory vplývajúce na potenciál ľudského kapitálu u marginalizovaných Rómov. Zároveň načrtnúť podmienky na započatie verejnej diskusie o tom, akým smerom by mala byť strategicky nasmerovaná národná a regionálna for-69 Socializácia - vo všeobecnosti ho chápeme ako proces vývinu jednotlivca, dôsledkom ktorého sa z biologickej bytosti stáva sociálne komunikatívny človek. Zatiaľ, čo pri deťoch a mládeži hovoríme o formovaní osobnosti pomocou výchovy a o primárnej i sekundárnej socializácii, u dospelých máme naopak na mysli ich dotváranie, sebaformovanie a sebazdokonaľovanie osobnosti a terciálnu socializáciu. Konštatujeme a upozorňujeme, že dospievanie u jednotlivca v dospelom veku je ukončené, ale procesy jeho rozvoja nie. Tie u dospelého človeka prebiehajú v priebehu jeho celého života - tento celý proces chápeme ako terciálnu socializáciu dospelého. 70 Neformálne vzdelávanie - je chápané taktiež ako cieľavedomé a intencionálne vzdelávanie. Nevedie k ucelenému školskému vzdelávaniu a zvyčajne nie je ukončené získaním oficiálneho dokladu. Napríklad, uskutočňujú ho zamestnávateľské organizácie, či v rámci neziskových aktivít rôzne občianske združenia, osvetové zariadenia - knižnice, múzeá, galérie, kultúrno-osvetové domy, kluby, vzdelávacie, cirkevné a misijné centrá, spolky, atď. Z toho teda vyplýva, že neformálne vzdelávanie sa vo väčšej miere uskutočňuje mimo škôl a akademická andragogika ho nepovažuje za rovnocenné k formálnemu vzdelávaniu. Taktiež aj značná časť zamestnávateľov jeho ukončenie nepovažuje za dôvod na zvýšenie mesačnej mzdy zamestnancovi. 71 Informálne vzdelávanie (neinštitucionálne) - obvykle ide o učenie sa jednotlivca z vlastných, či iného podnetu, životných empírií a každodennej komunikácie s inými. V skutočnosti ide o neintencionálne, mimovoľné, náhodné, príležitostné učenie sa.
