Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 29 mentárnych reálií Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity realizovala prieskum rasistických postojov voči Rómom u 27 praktických učiteľov základných škôl, ktorí vyučujú v nultých a 1. - 4. ročníku v Prešovskom a Košickom kraji. Postoje učiteľov - respondentov spracovala v indexe rasizmu, kde index znamenal tú nejfrekventovanejšiu hodnotu medzi položkami piatich stupňov. Čím vyššie hodnotenie (stupeň 5), tým väčšie predsudky a čím nižšie (stupeň 1), tým menej predsudkov. Z indikátorov, ktoré v tabuľke 8 uvádzame si môžeme všimnúť, že ani jeden z respondentov - učiteľov nedosiahol pri meraniach priaznivý index (t.j. 1 a 2), čo je zistenie prinajmenšom na zamyslenie. Tab. 8 Rasistické postoje učiteľov ZŠ - Index rasizmu Index rasizmu VSTUP N % 1 najpriaznivejšie hodnot. 0 0,0 2 0 0,0 3 6 22,2 4 19 70,4 5 najnepriaznivejšie hod. 2 7,4 Zdroj: Petrasová, 2004, s.59 Vysvetlivka: N-počet respondentov, ktorí dosiahli nasledovaný index rasizmu (%-percentuálny priemer) Údaje v tabuľke 8 sme neuviedli s úmyslom zovšeobecniť postoje všetkých učiteľov učiacich marginalizované rómske deti z osád. Chceli sme len upozorniť, že aj reálne negatívne postoje a prístupy u značnej časti učiteľov na základných školách majú, ako jeden z činiteľov, vplyv na školskú neúspešnosť mnohých rómskych detí. To v školskom prostredí môže negatívne pôsobiť na celkovú produkciu potenciálu ľudského kapitálu marginalizovanej rómskej populácie. Napríklad, tejto problematike sa venovala aj M. Geletková, ešte ako externá študentka II. ročníka odboru Sociálna a misijná práca s rómskou komunitou. V roku 2007 (s. 5) vo svojej seminárnej práci Vzdelávacie potreby Rómov z osady By strany uviedla, že „diskriminácia rómskych detí prebieha vo veľkom meradle na základ ných školách, najmä v nižších ročníkoch, kedy deti musia sedieť oddelene..., diskrimináciu prehlbujú postoje učiteľov a učiteliek. Prejavuje sa to aj vo vyšších ročníkoch základ ných škôl ale už aj s určitými formami agresie. Zriaďujú sa pre nich samostatné školy a deti najmä z osád sú rovno zaraďované do špeciálnych škôl bez toho, že by bolo ušku točnené ich testovanie. Mnohí učitelia, ktorí učia rómske deti sa vôbec nevenujú ich vzdelávaniu. Celá ich “ pedagogická činnosť spočíva v tom, že keď prídu rómske deti do školy, učiteľka im pustí magnetofón s hudbou, aby deti tancovali. Nezriedka sa stáva, že deti, aj keď končia základnú školskú dochádzku nevedia sa ani podpísať... “. V koherencii s vyššie uvedenými konštatujeme, že údaje uvedené v príslušných tabuľkách môžu navonok vyvolávať pocit, že nič sa nedeje, pretože v rámci celkového počtu žiakov plniacich si povinnú školskú dochádzku nejde o veľké čísla, ktoré by poukazovali na alarmujúci stav v ich edukácii. Súhlasíme s tým, že v celkovom počte žiakov tieto čísla nie sú ešte varujúce. Sú však, podľa nášho názoru, varujúce z hľadiska etnickej príslušnosti týchto žiakov. Aby nám každoročne v štáte ukončovalo povinnú školskú dochádzku v nižšom ročníku ako deviatom priemerne 1 021 rómskych žiakov, považujeme už za alarmujúce. A to najmä z toho dôvodu, že títo mladí ľudia si už nikdy nedokončia ani základné vzdelanie a budú pre potreby vedomostnej ekonomiky takmer nevyužiteľní, no budú celoživotnými poberateľmi dávok v hmotnej núdzi.
