Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
28 Tibor Loran- MČ Luník IX (napríklad, v osadách ako Hrabské, Lenartov, Ortuťová, Chminianske Jakubovany, Kendice, Rožkovany, Bľdovce, Drahňov, Krásnohorské Podhradie, atď.). Z celkového počtu žiakov s ukončenou školskou dochádzkou v nižšom ročníku ako deviatom to bolo v jednotlivých ročníkoch na druhom stupni školy: > v 5. ročníku ukončilo dochádzku 124 žiakov, > v 6. ročníku ukončilo dochádzku 311 žiakov, > v 7. ročníku ukončilo dochádzku 532 žiakov, > v 8. ročníku ukončilo dochádzku 1 053 žiakov. Po Východoslovenskom regióne nasleduje Stredoslovenský, v ktorom za sledované obdobie ukončilo školskú dochádzku v nižšom ročníku ako deviatom 550 žiakov, z toho ich bolo najviac v Banskobystrickom vyššom územnom celku (380). V tomto regióne sa taktiež nachádza početne silné zoskupenie marginalizovaného rómskeho obyvateľstva, ktoré existenčne žije v rôznych segregovaných osadách (napríklad: v obciach ako Badin, Halľč, Otročok, Dubovec, Kaloša, Ožd’any, Sása, atď.) a v známom mestskom gete na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote (ľudovo označované aj ako Čierne mesto). Z celkového počtu žiakov s ukončenou školskou dochádzkou v nižšom ročníku ako deviatom bola v jednotlivých ročníkoch na druhom stupni školy nasledovná situácia: > v 5. ročníku ukončilo školskú dochádzku 18 žiakov, > v 6. ročníku ukončilo školskú dochádzku 54 žiakov, > v 7. ročníku ukončilo školskú dochádzku 131 žiakov, > v 8. ročníku ukončilo školskú dochádzku 347 žiakov. Najmenší počet žiakov bol zo Západoslovenského regiónu (492). V rámci regiónu však najväčší počet žiakov končiacich školskú dochádzku v nižšom ročníku ako deviatom bolo z Nitrianskeho vyššieho územného celku (237) a najmenej to bolo z Bratislavského (68). Z celkového počtu žiakov s ukončenou školskou dochádzkou v nižšom ročníku ako deviatom to bolo v jednotlivých ročníkoch na druhom stupni školy: >v5. ročníku ukončilo školskú dochádzku 17 žiakov, > v 6. ročníku ukončilo školskú dochádzku 43 žiakov, > v 7. ročníku ukončilo školskú dochádzku 125 žiakov, > v 8. ročníku ukončilo školskú dochádzku 307 žiakov. Údaje za jednotlivé ročníky poukazujú na to, že čím vyšší ročník základnej školy, tým väčší počet žiakov končiacich školskú dochádzku v nižšom ročníku ako deviatom na druhom stupni základnej školy (špeciálnej základnej školy pre deti s mentálnym postihnutím). Napríklad, celkový sumár za celé sledované obdobie je nasledovný: v 5. ročníku ukončilo školskú dochádzku 159 žiakov, v 6. ročníku 408, v 7. ročníku 788 a v 8. ročníku to už bolo 1 707 žiakov. Práve toto obdobie vzdelávania marginalizovaných žiakov na druhom stupni základnej školy je pre nich prelomový. A to preto, lebo v tomto období nielenže prežívajú pubertu, ale dochádza u nich už aj k explicitnej prezentácií tých sociálnych noriem, s ktorými sa v rodine a v širšom rodinnom prostredí (osade, gete) identifikovali v rámci socializácie v kultúre biedy. To na jednej strane má nepochybne na väčšiu časť týchto žiakov negatívny vplyv, čo následne aj subjektivistický prezentujú vo svojom indiferentnom postoji ku škole, k učiteľom a k vzdelávaniu. Z dôvodu objektivity nutno spomenúť, že na druhej strane problematiky sa vyskytujú aj prípady, kedy marginalizované rómske dieťa nemá možnosť zásadne ovplyvniť svoju školskú neúspešnosť. Túto niekedy až bezmocnosť u rómskeho dieťaťa vyrastajúceho v osade alebo gete, determinujú postoje a prístupy niektorých pedagogických pracovníkov a spolužiakov v školskom prostredí voči nemu. Napríklad, v roku 2004 A. Petrasová z Katedry ele-
