Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
22 Tibor Loran gickej, sociálnej, misijnej, zdravotníckej intervencie marginalizovaným Rómom by nemali byť ich antropologické charakteristické etnické znaky, či typická rómska farba pleti, ale výlučne len sociálne a kultúrne potreby osôb žijúcich v osadách a getách. I keď pri vymedzovaní pojmových kategórií „marginalizovaný Róm“, či „marginalizovaní Rómovia“ a cieľová skupina, by sme nemali ignorovať tie špecifické charakteristické znaky, ktorými sú explicitne nositelia iba Rómovia žijúci v etnicky segregovaných a marginalizovaných osadách a getách. V kontexte s uvedeným konštatujeme, že antropologické znaky a farba pleti marginalizovaných Rómov by nemali byť prvotným, výlučným dôvodom na to, aby sme im poskytovali pre nich potrebné intervencie. Sme toho názoru, že naša intervencia by mala byť poskytnutá marginalizovaným Rómom len na základe ich sociálnej a kultúrnej potrebnosti. Napriek existencie príslušných ustanovení vo vyššie citovaných právnych kódexoch a reálnych postojoch väčšej časti marginalizovaných Rómov k svojej etnicite, pre účely tejto práce a saturácie ďalších žiaducich identifikácií koherentných s celou škálou problematík týchto osôb, potrebujeme aj pojmovo vysvetliť, koho v tom veľkom počte (oficiálnom i neoficiálnom) žijúcich Rómov považujeme z nich za marginalizovaného. Preto pojem marginalizovaný Róm vymedzujeme v tomto znení: Za marginalizovaného Róma považujeme občana SR (bez ohľadu na jeho pohlavie a príslušnosť k vnútroetnickému zoskupeniu), ktorý je mierne tmavšej, alebo tmavej pleti, vo väčšej miere interpersonálne komunikujúceho iba v rómskom jazyku (v príslušnom regionálno-lokálnom dialekte) a reálne nachádzajúceho sa už v stave sociálnej a ekonomickej degradovanosti. Zároveň, ktorého väčšia časť slovenskej a európskej nerómskej populácie na základe jeho explicitných antropologicko-etnických znakov označí za osobu patriacu k rómskej minorite, bez ohľadu na to, či sa s tým stotožňuje, alebo nie. Sociálno-ekonomická degradácia takéhoto Róma sa u neho prejavuje najmä prostredníctvom týchto charakteristických znakov: ► chudoba spôsobilostí (primárne determinuje nevyužiteľnosťjeho individuálneho potenciálu pre potreby vedomostnej ekonomiky a trhu práce), ► preferované životné stratégie (sú výrazne odlišné od jednotlivca patriaceho k inej etnickej populácie a intencionálne zamerané iba na prežitie zo dňa na deň), ► životná existencia v etnicky segregovanom prostredí, obvykle iba vo vidieckych osadách, mestských getách, či iných exkludovaných osídleniach. ► dlhodobá až celoživotná nezamestnanosť, životná existencia v biede, trvalá závislosť na dávkach v hmotnej núdzi a pomoci od sociálnej exekutívy, poprípade neziskových mimovládnych organizácií.___________________________________________________________ Ako z vyššie vymedzenej pojmovej kategórie marginalizovaný Róm a reálneho stavu sídelného rozloženia tejto populácie obyvateľstva vyplýva, v jednotlivých segregovaných osadách a getách sociálne degradovaní rómski jednotlivci vytvárajú veľmi početné skupiny (odhadujeme, že s najväčšou pravdepodobnosťou v jednej osade žije približne od 50 až do 300 osôb). Tieto kohorty sa svojimi charakteristickými znakmi, súvisiacimi najmä s ich sociálno-kultúrnou potrebnosťou, výrazne odlišujú od ostatných skupín obyvateľstva. Ich charakteristické znaky poukazujú na to, že v skutočnosti marginalizovaní Rómovia vytvárajú jednotlivé špecifické skupiny, ktoré v andragogických, sociálnych, misijných, zdravotníckych a iných programoch, či projektoch sú špecifickými cieľovými skupinami.
