Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľxidský kapitál u marginalizovaných Rómov... 21 mi, ktoré by im napomohli v rámci celej minority spojiť sa do jedného etnického celku, najmä za účelom dosiahnutia významnejších etnicko-spoločenských cieľov. Sme toho názoru, že už vyššie spomenuté dôvody sú s najväčšou pravdepodobnosťou tými dôvodmi, prečo „sú Rómovia en bloc spoločnosťou vnímaní ako neriešiteľný „sociálny problém“ bez etnického a kultúrneho kontextu“ (Lužica, 2007, s.196). Doterajšia aplikačná prax v používaní výrazne odlišných údajov o počte žijúcich Rómov na území Slovenskej republiky poukazuje: > nielen na pretrvávajúci vnútroetnický rómsky problém, > ale aj na to, pre koho potreby: • taxatívneho vymedzenia cieľovej skupiny andragogického, sociálneho, misijného, či iného pôsobenia, • taxatívnej diagnostiky problémov cieľovej skupiny, • stanovenia sociálnych, misijných, zdravotníckych, či iných intervencií môžeme, alebo nemôžeme za marginalizovaného Róma, resp. marginalizovaných Rómov označiť. Je nepochybné, že taxatívne definovanie cieľovej skupiny pre vyššie uvedené ciele je veľmi potrebné. Cieľová skupina by mala byť konkrétne definovaná presne tak, ako keď sa v andragogickej, sociálnej, misijnej a zdravotníckej práci, či iných činnostiach dovolávame po poskytovaní adresnej sociálnej intervencie. Dvojnásobne to platí v prípade marginalizovaných Rómov zo segregovaných osád a giet. Predpokladáme, že ak nebudeme poskytovať adresné sociálne intervencie tejto populácii obyvateľstva, aj celé toto storočie budeme riešiť tie, alebo podobné problémy, ktoré už riešili aj naši predchodcovia z obdobia čias Márie Terézie a neskôr v rámci budovania socializmu. Označovaním osôb názvami Róm a Rómovia, ktorí sa tak necítia, môžeme sa dostať do rozporu s príslušnými ustanoveniami európskych noriem,28 ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť, Ústavy Slovenskej republiky29 a Zákona o ochrane osobných údajov.30 Koho potom môžeme a koho nie označiť za marginalizovaného Róma (marginalizovaných Rómov), aby sme sa nedostali do rozporu so zákonmi? „Etnológia najčastejšie definuje Rómov ako vnútorne diferencovanú etnickú skupinu existujúcu vo forme diaspóry, ktorá sa navonok i vo vnútri manifestuje špecifickým spôsobom života a odlišnými kultúrno - spoločenskými vzťahmi“ (Fabianová, 2005, s. 86). Poukazujeme na to, že dôvodom na poskytovanie adresnej a potrebnej andrago-28 Napríklad, Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsky dohovor o sociálnej a lekárskej pomoci, Európska sociálna charta, Európsky kódex sociálneho zabezpečenia, Európsky dohovor o právnom postavení detí narodených mimo manželstva, Svetová deklarácia o vzdelávaní, Odporúčanie Rady Európy č. R (2000) 4 o vzdelávaní rómskych detí v Európe, Odporúčanie Rady Európy č. (2001) 17 na zlepšenie ekonomickej situácie a zamestnanosti Rómov a kočovníkov v Európe, atď. 29 Napríklad, ustanovenia článkov 33, 34 a 35 zákona č.460/1992 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 30 Zákon NR SR č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Uvedená právna norma je v skutočnosti v oblasti ochrany osobných údajov základným právnym kódexom, ktorá upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb pri spracovaní a zabezpečení ich bezpečnosti. Podotýkame však, že v §8 tohto zákona je uvedené: „spracúvať osobitné kategórie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, alebo svetonázor, členstvo v odboroch a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života a odsúdenia sa zakazuje, pričom toto ustanovenie neplatí, ak dotknutá osoba dala výslovný súhlas na spracovanie týchto údajov“ (s. 1).
