Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)

A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái

80

Tibor Loran

e) Konsolidovať, profesionalizovať a rozširovať nástroje na rozvoj talentu detí a mládeže, či už v podobe základných umeleckých škôl, športových škôl, olympiád, alebo korešpondenčných seminárov.

f) Podporovať programy integrácie detí z marginalizovaných skupín do štandardného školského prostredia. Klásť dôraz aj na finančnú podporu prístupnosti vzdelania pre deti z chudobných rodín prostredníctvom štipendií a podobných nástrojov.

Úlohy smerom k vysokým školám:

a) Zlepšiť prístupnosť vzdelávania zvýšením finančných zdrojov.

b) Zvyšovať kvalitu vysokoškolských pedagógov, zatraktívniť ich povolania zlepšovaním podmienok pre ich profesijný a vedecký rast.

c) Prostredníctvom zvyšovania konkurencie ako aj priamymi grantovými nástrojmi stimulovať profiláciu vysokých škôl a ich činnosti.

d) Podporiť získavanie všeobecných zručností u absolventov všetkých vysokých škôl (napríklad komunikačné, analytické alebo prácu v tíme) ako aj rozšírenie praktických zručností získaných predchádzajúcim štúdiom (napr. jazykov, digitálnej gramotnosti alebo podnikania).

e) Podporiť mobilitu študentov a pedagógov, ktorá sa musí stať automatickou súčasťou vzdelávania.

Úlohy smerom k celoživotnému vzdelávaniu:

a) Podporovať vytváranie a používanie štandardov v kľúčových oblastiach.

b) Odstraňovať bariéry vstupu poskytovateľov do rôznych segmentov vzdelávacieho systému.

c) Vytvoriť funkčný model financovania ďalšieho vzdelávania spojením zdrojov zamestnávateľa, verejných financií a zamestnanca.

d) Posilniť vzdelávacie programy druhej šance pre ľudí s nízkym vzdelaním.

e) Podporovať vznik a rozvoj „učiacich sa regiónov“, kde sú vytvárané na mieru šité služby poradenstva a celoživotného vzdelávania regionálnymi sieťami rozličných inštitúcií.

Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti:

a) Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, a to najmä u nízkopríjmových skupín.

b) Spružniť pracovno-právne vzťahy a zjednodušiť regulačné a administratívne bremeno pri zamestnávaní a pri účasti jednotlivcov vo formálnej ekonomike.

c) Koncentrovať neštandardné nástroje na výrazne zaostávajúce regióny.

d) Zmeniť koncepciu bytovej politiky smerom k jej chápaniu najmä ako nástroja geografickej mobility.

Ako z uvedeného opisu vyplýva, náš národný trh práce sa od roku 1989 výrazne posunul dopredu smerom k znalostnému. Uviedli sme, že v kontexte so spoločenskými trendmi a vývojom prijala Európska komisia edukačné kľúčové posolstvá a prisľúchajúce ciele, na ktoré reagovala aj vláda Slovenskej republiky prijatím významných politicko-exekutľvnych dokumentov. Práve prostredníctvom nich by mala byť zabezpečovaná podpora prechodu súčasnej ekonomiky na vedomostnú.

Podľa nášho názoru však nestačí len prijímať exekutívne dokumenty, ktoré budú síce deklarovať množstvo cieľov a úloh, ale ich praktická implementácia si vyžaduje aj