Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 57 trhu práce sú nielen tí, ktorí nemajú dostatočný či vhodný ľudský kapitál, ale aj tí, ktorí z rôznych dôvodov (farba pleti, etnický pôvod, vek a pod.) sú zamestnávateľmi diskriminovaní (nielen kvôli rasovým predsudkom, ale i sociálnym stereotypom, ktoré dávajú určitým sociálnym kategóriám punc nespoľahlivosti)“. V našich podmienkach sú takto zamestnávateľmi automaticky zaraďovaní na koniec zoznamu uchádzačov o prácu exkludovanľ Rómovia žijúci v osadách a často sa stáva, že sa ani na konci zoznamu neocitnú. Výstižne to vyjadril C. Kerrer (1954, s. 13) slovami: „Ich nezamestnanosť by sa mohla o niečo znížiť, ale jednoducho nie sú vždy tie pravé pracovné miesta pre pravých ľudí na pravom mieste". Podľa Offeho (1985, s. 12) sa segmentácia pracovnej sily prejavuje predovšetkým tým, že:- „Existuje charakteristické nahromadenie sociálneho rizika na trhu práce. Určité skupiny pracovníkov sú vystavené väčšiemu riziku prepúšťania, riziku nezamestnanosti, majú problémy pri vstupe do pracovných vzťahov, častejšie sú horšie platení, nachádzajú sa väčšinou v zamestnaniach s reštriktívne určenou prácou bez možnosti autonómie a sú viac v nej vystavení zvýšenej námahe, zvýšenému riziku fyzického opotrebovania.- Tieto charakteristiky sú spojené nielen navzájom, ale i s konkrétnymi sociálnymi charakteristikami osôb, ktoré sú im sociálne pripísané s určitými fixnými, nemennými charakteristikami, ako je vek, pohlavie, fyzická kondícia, rasa, etnický pôvod a pod.“. Národná politika zamestnanosti a sociálna kohézia Slovenska sa od roku 2003 uskutočňuje v kontexte s cieľmi Lisabonskej (európskej) stratégie zamestnanosti. Ide o významnú stratégiu, ktorá po roku 1989 výrazne ovplyvnila smerovanie našej politiky zamestnanosti, sociálnej kohézie a politiky trhu práce. V európskej i národnej stratégii zamestnanosti sú obsiahnuté aj ciele, ktoré úzko súvisia so vzdelávaním dospelých občanov a ich celoživotným učením. Vzdelávanie dospelých je projektované s cieľom, ktorým je „zvýšiť životnú úroveň u ľudí a ich pripravenosť získať zamestnanie v priebehu celého produktívneho života“ (Národný program reforiem SR na roky 2006 - 2008, s. 13). Výzvy smerujúce k napĺňaniu vyššie uvedeného cieľa sústredila Európska rada v Lisabonskej stratégii (číslo vládneho dokumentu: UV: 4028/2004-11/1, s. 38 - 62) do niekoľkých subcieľov. My ich zhrnieme do štyroch vzájomne prepojených oblastí. Sú to:- Moderná vzdelávacia politika - obsahuje napríklad prioritu ako je vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť, ktorej súčasťou sú edukačné subciele zamerané na transformáciu tradičnej industriálnej školy na modernú. Zároveň ide o vytvorenie podmienok na to, aby vysoké školy a výskum sa stali motormi rozvoja vedomostnej spoločnosti a vzdelávanie bolo dostupné pre všetkých v priebehu ich celého života.- Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti - napríklad znižovaním daňového a odvodového zaťaženia práce u nízkopríjmových skupín, rozvojom sektora služieb, zvýhodňovaním samozamestnávania atď.- Vyrovnanie sa s demografickými zmenami - tie sa týkajú napríklad starnutia obyvateľstva, nízkej natality, migrácie.- Sociálna inklúzia - ide napríklad o vytváranie reálnych podmienok na realizáciu inkluzívnych procesov smerom k marginalizovaným a exkludovaným skupinám obyvateľstva do vzdelávacích a pracovných aktivít, zmierňovanie, resp. eliminovanie chudoby atď.
