Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 47 Na národnej úrovni zväčša ide o osady, ktoré sú sociálne a zdravotne rizikové, bez elektrického prúdu, plynu, kanalizácie (napríklad až 77% osád nemá vybudovanú kanalizáciu a v takomto prostredí žije až 89 012 osôb). Ďalej sú bez zdroja pitnej vody (napríklad, viac ako 50 osád je bez akéhokoľvek zdroja pitnej vody - osady Richnava, Závadka, Bídovce, Boliarov, Čakanovce, Drahňov, Hažľn, Kobeliarovo, Káľava, Letanovce, Rudňany, Malé Trakany, Spišské Bystré, Palota, Dravce atď.). V rámci samosprávnych vyšších územných celkov to predstavuje:- 18 osád v Prešovskom vyššom územnom celku, nachádzajúcich sa v okresoch Bardejov, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Medzilaborce atď.- 17 osád v Banskobystrickom vyššom územnom celku, nachádzajúcich sa v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota, Žarnovica, Zvolen, Banská Štiavnica atď.- 7 osád v Košickom vyššom územnom celku, nachádzajúcich sa v okresoch Michalovce, Sobrance, Spišská Nová Ves atď.- 3 osady v Trnavskom vyššom územnom celku, ktoré sa nachádzajú v okresoch Senica, Piešťany atď.- 2 osady v Bratislavskom vyššom územnom celku, ktoré sa nachádzajú v okrese Malacky.- 2 osady v Trenčianskom vyššom územnom celku, ktoré sa nachádzajú v okrese Myjava.- 1 osada v Žilinskom vyššom územnom celku, ktorá sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš. Tým, že obyvatelia týchto osád nemajú prístup k zdroju pitnej vody, pijú spravidla povrchovú vodu z blízkych potokov, ktorá, samozrejme, nezodpovedá normám v mikrobiologických ukazovateľoch. Z hygienického a zdravotného hľadiska je nepriaznivá situácia aj v osadách, kde obyvatelia ako zdroj pitnej vody využívajú miestne studne - často ich je vzhľadom k počtu obyvateľov málo a kvalita vody nezodpovedá požiadavkám Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 29/2002 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody. V Banskobystrickom kraji sú takto zásobovaní obyvatelia tretiny osád (35), najmä v južnej časti kraja, v Košickom viac ako polovica osád (51) a v Prešovskom tiež takmer polovica osád (109). Tým, že v osadových priestoroch nie je vybudovaná kanalizácia a zavedené vodovody, ich okolie je často znečisťované fekáliami a domácim odpadom, ktoré sa rozkladajú, čo má vplyv na šírenie zápachu, najmä v teplejšom počasí. Tento zápach znásobujú aj rozkladajúce sa mŕtve zvieratá ako sú psy, mačky. V blízkosti primitívnych domkov - chatrčí sa nenachádzajú žiadne kontajnery a v mnohých osadách sa likvidácia tuhého komunálneho odpadu a čistoty prakticky nerieši. Obecné úrady obcí to spravidla odôvodňujú tým, že na nákup veľkoobjemových kontajnerov nemajú finančné prostriedky a Rómovia nie sú ochotní na tieto finančne prispievať. Vzhľadom na reálny hygienický stav v osadách (neadekvátny hygienický štandard) a jeho dlhodobé neriešenie, väčšia časť z nich sa stala zdrojom nákazlivých chorôb, v ktorých proces šírenia nákazy prebieha podobne ako v rozvojových krajinách - členovia rodiny si nákazu opakovane „odovzdávajú“. Napríklad, v súčasnosti sú najčastejšie sa vyskytujúcim infekčným ochoreniam hepatitída A, bacilárna dyzentéria, giardióza, svrab, pedikulóza - zavšivavenie, pyodermie - bakteriálne zápaly kože, mykózy - ochorenia spôsobené hubami, enterokolitľdy - zápaly čreva, napríklad salmonelóza, šigelóza, ovčie kiahne, choroby dýchacích ciest - opätovne aj epidémie tuberkulózy,