Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
48 Tibor Loran vírusová hepatitída - infekčný zápal pečene, infekčná žltačka. Podotýkame, že v osadách s nízkym hygienickým štandardom sa najviac vyskytujú vírusové hepatitídy typu A a E. Ide o choroby známe aj ako choroby špinavých rúk, ktoré sa šíria kontaminovanou vodou, neumývanými rukami, potravinami alebo sú veľmi často prenášané aj fekálno - orálnym spôsobom (detí sa hrajú na zemi v okolí chatrčí, ktoré je znečisťované fekáliami). Napríklad ide o choroby ako žltačka, zväčšená pečeň. Hepatitída typu B a C sa v poslednom období veľmi často vyskytuje u osadových Rómov, a to z dôvodu zvyšujúcej sa prostitúcie a drogovej závislosti, ktorých následkom je aj nárast infekcie vírusom HIV a syfilisu (následkom neviazaného sexuálneho styku a nečistých injekčných ihiel je evidovaný nárast osôb s cirhózou pečene, často s prechodom do rakoviny a nemocnice už evidujú aj zvyšovanie počtu novonarodených rómskych syfilických detí). Ďalej sa vyskytujú hnačkové ochorenia, metabolické poruchy súvisiace s podvýživou a vysokou proporciou alkoholizmu. V posledných desiatich rokoch lekári u osadových Rómov opätovne zaznamenávajú nárast osôb s chorobou známou aj ako zelený zákal oka (glaukóm) ako resecívne autozómový typ dedičnosti, vzhľadom na pokrvnú príbuznosť osôb žijúcich v neoficiálnych manželstvách (konsagvinných). Napríklad, na tento veľmi vážny problém upozorňuje aj P. Šaško v štúdii Zdravotná situácia rómskej populácie (2002, s. 660), v ktorej konštatuje, že „už v roku 1960 podľa Dronamraju bola zistená tendencia uzatvárania pokrvných vzťahov charakteristická pre veľkú časť populácií indického subkontinentu, u ktorých sa nachádzajú prakticky najvyššie hodnoty koeficientu inbrídingu (miery kríženia pokrvných príbuzných). Tento fakt na slovenské podmienky potvrdila populačno-genetická analýza vrodeného zeleného zákalu oka s recesľvne autozómovým typom dedičnosti vo vybranej populačnej vzorke slovenských Rómov. Zistilo sa, že rodičia postihnutých pacientov sú navzájom príbuzní v 46% prípadov. Najväčšia početnosť príbuzenských vzťahov - manželstiev sa zistila v rómskej menšine, jej subkomunite, a to u olašských Rómov až vo výške 30,7 %“. Za hlavné determinujúce faktory ovplyvňujúce nižšiu kvalitu zdravotného stavu rómskej populácie môžeme v súčasnosti považovať najmä:- Nižšiu vzdelanostnú úroveň, z ktorej môže prameniť nedostatočná úroveň zdravotného a sociálneho uvedomenia.- Nízky štandard osobnej hygieny. V tejto súvislosti treba konštatovať, že pracovníci mnohých hygienicko-epidemiologických pracovísk sa často stretávajú so skutočnosťou, že v chatrčiach niet čo dezinfikovať, pretože nakazené osoby majú len jednu osobnú bielizeň (tú majú na sebe) a posteľnú bielizeň nemajú.- Nízky štandard komunálnej hygieny.- Nízky štandard bývania a ekologická rizikovosť prostredia, s ktorou súvisí znečistené a zdevastované životné prostredie. Alarmujúci je stav najmä v izolovaných rómskych osadách, v ktorých chýbajú odpadové jamy, smetiská, sociálne zariadenia, pretrváva veľká preľudnenosť na malej ploche, často len v jednej miestnosti.- Zlé stravovacie návyky, nevyhovujúca výživa, nemožnosť zakúpiť si potrebné lieky a vyhľadať adekvátnu zdravotnú pomoc.- Zvyšujúca miera užívania alkoholu a tabakových výrobkov.- Pomerne veľká genetická záťaž Rómov, ktorá súvisí s vysokou incidenciou kongenitálnych (vrodených) ochorení. Na základe vyššie uvedeného predpokladáme, že s najväčšou pravdepodobnosťou aj v tomto storočí pretrvá ako jeden z veľkých nedoriešených problémov práve bývanie
