Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
46 Tibor Loran vzdialené často až 10 - 15 m. V neskoršom období došlo postupne k zapĺňaniu voľného priestoru ďalšími obydliami, čím sa osada rozrastala.- Lineárne osady - vznikali najmä na brehoch riek alebo v blízkosti ciest. Obydlia sa stavali rovnomerne po ich okrajoch. Vzdialenosť medzi jednotlivými obydliami nebola veľká.- Uličný typ - rómske obydlia tvoria samostatnú ulicu, zväčša na konci dediny. Takýto typ je veľmi častý a vyskytuje sa napríklad v obci Spišský Hrhov (okres Levoča) alebo Kurima (okres Bardejov). V kontexte členenia osád na základe ich typuje možné osady ešte deliť podľa lokalizácie k obci na:- Úplne segregované osady - sú to tie, ktoré vytvárajú samostatný urbanistický celok, ktorý je fyzicky oddelený od obce.- Segregované osady - ide o sídelné útvary, ktoré sú fyzicky oddelené od obcí, ale reálne sa nachádzajú na ich teritóriách. Oddeľujúcim prvkom osád od majoritnej časti je spravidla prírodný útvar ako potok, pole alebo umelý útvar - cesta, múr, železničná trať atď.- Samostatné sídelné útvary v rámci obcí - najčastejšie predstavujú samostatné ulice alebo štvrte, ktoré sú urbanisticky integrálnou súčasťou obce, ale zo sociálno-kultúrneho hľadiska vytvárajú samostatnú entitu. Okrem vyššie uvedených sídelných typov osád existujú aj útvary, ktoré môžeme označiť ako špecifické. Rozvoj v nich je vo väčšine limitovaný prírodnými prekážkami, napríklad z jednej strany potokom, z druhej strany skalným útesom (napríklad osada Kolačkov, okres Stará Ľubovňa). V ďalších prípadoch ich Rómovia vytvorili v priestoroch medzi dvomi potokmi (osada v obci Hermanovce, okres Prešov), čím navonok robia dojem ostrovov. V našich podmienkach možno konštatovať, že v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, väčšia časť Rómov žije v osadách extravilánovej časti obcí alebo miest. Presný počet takto žijúcich Rómov sa nedá ani v súčasnosti ešte určiť, pretože dodnes nebol vykonaný empirický výskum, ktorého predmetom by bolo reálne zistenie počtu osád a v nich žijúceho obyvateľstva. Aj preto mnohé zdroje doteraz publikované o počte osád a v nich žijúcich sa rôznia a v skutočnosti nepodávajú komplexný prehľad o danej problematike. Napríklad, Úrad vlády SR v Informácii o realizácii bytovej politiky Rómov (2002, s. 1) o najviac zaostalých rómskych komunitách uvádza, že na Slovensku existuje viac ako „620“ osád a žije v nich až „128 000“ osôb. Z toho „50 150“ detí do 15 rokov a uvedený počet obyvateľov tvorilo „23 781“ rodín. Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky vo vládnom dokumente Program ozdravenia životného prostredia, zlepšenia hygienických podmienok a prevencie infekčných ochorení u obyvateľov rómskych osád (2002, s. 3) uvádza počet vo výške „420“ osád, v ktorých žije „115 603“ obyvateľov. V roku 2004 bratislavská Nadácia S.P.A.C.E. vykonala sociografické mapovanie rómskych osád na Slovensku. Vo výstupe sociografického mapovania uvádza, že takýchto osídlení sa na Slovensku nachádza „619, z toho 318 je lokalizovaných na okraji obce/mesta a 281 je priestorovo vzdialených, alebo oddelených prírodou, alebo umelou bariérou“ (2004, s. 2) od intravilánu obce, v rozmedzí od 50 do 4 000 metrov a k týmto osídleniam nevedie obvykle ani štandardná asfaltová prístupová cesta. Podiel nelegálnych obydlí je tu viac ako 60 %.
