Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 41 Tab. 13 Počet ŠZŠ MR za obdobie rokov 1990/1991 - 1992/1993 a 2005/2006 Školský rok Počet 1990/1991 111 1991/1992 125 1992/1993 132 2005/2006 167 Zdroj: http://www.uips.sk/statis/separat za školské roky Ako sme uviedli, za sledované obdobie sa počty štátnych špeciálnych základných škôl pre mentálne retardovaných na národnej úrovni z roka na rok zvyšovali. To poukazuje na závažnosť celej tejto problematiky. V školskom roku 1991/1992 došlo k nárastu o 14 (oproti roku 1990/1991) takýchto škôl, v roku 1992/1993 o 7 (oproti roku 1991/1992) a v roku 2005/2006 už existovalo 167 týchto škôl. Za celé sledované obdobie školských rokov vzniklo až 44 ŠZŠ MR. Navonok tento vývoj môže pôsobiť tak, že z roka na rok sa rapídne zvyšuje počet mentálne retardovaných detí. Pritom slovenská spoločnosť sa začala transformovať na spoločnosť založenú na vedomostiach a vysokom stupni individuálneho ľudského potenciálu. Sme toho názoru, že „znalostná ekonomika sa nedá budovať tak, že každoročne na štátnych základných školách bude 15 000 neúspešných rómskych žiakov a ďalších viac ako 18 000 ich bude povinnú školskú dochádzku absolvovať na špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných. Industriálne prístupy k riešeniu tejto alarmujúcej situácie v spoločnosti by nemali byť už tolerované, ale ani konzervované“ (Loran, 2006, s. 110). Preto sme aj my tejto problematike venovali pozornosť. Lebo ako sociálni andragógovia si s hrôzou uvedomujeme, že väčšia časť dospelých exkludovaných Rómov žijúcich v exkludovaných osadách absolvovala primárne a sekundárne vzdelávanie v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky na štátnych špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných. Táto ich primárna edukačná príprava sa výrazne podieľa na ich prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu a vzdelaniu ako takému. Rodinné prostredie, primárnu výchovu a školskú edukáciu tejto populácie z andragogického hľadiska nemožno nijako podceňovať o. i. aj vzhľadom na rozvoj a potreby súčasnej spoločnosti. Kultúrne vylúčenie Kultúrne vylúčenie má nepochybne výrazný vplyv na dosiahnutie žiaduceho výsledku vo vzdelávaní, vzdelaní a prijímaní civilizačných podnetov v záujme rozvoja individuálneho potenciálu jednotlivca. Napriek tomu, že je potrebné kultúrne integrovať každého človeka v našej spoločnosti, reálny stav poukazuje na vysoký počet osôb, ktorým je „odoprená možnosť participovať na kultúre spoločnosti a zdieľať jej kultúrny kapitál, vzdelanosť a kultúru. Môže byť prejavom aj nemožnosti používania svojho jazyka vo vzdelávaní, snahou o kultúrnu asimiláciu, absenciou multikultúrneho prístupu či etnocentrického pohľadu na kultúrne prejavy tej - ktorej skupiny“ (Džambazovič, Jurásková, 2002, s. 543). Jedným z primárnych indikátorov kultúrnej vylúčenosti je vnímané vylúčenie z prístupu k štandardnému a kvalitnému vzdelávaniu. V konečnom dôsledku to súvisí aj s nízkou úrovňou dosiahnutého najvyššieho vzdelania marginalizovanými a segregovanými Rómami žijúcimi v osadách či getách. Ich vzdelanostná úroveň je v porovnaní s ostatnými segmentmi dominantnej spoločnosti pod štandardnou úrovňou. Z hľadiska dosiahnutej vzdelanostnej úrovne má významná časť rómskej populácie
