Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
42 Tibor Loran neukončené základné vzdelanie, alebo len základné a to napriek tomu, že absolvovali vzdelávanie na špeciálnych základných školách, na ktorých nie sú také veľké požiadavky na žiakov ako na iných základných školách. V tabuľkách 14, 15 uvádzame prehľad počtu žiakov špeciálnych základných škôl pre mentálne retardovaných v rámci krajov, ktorí v školskom roku 2002/2003 - 2005/2006 ukončili školskú dochádzku v nižšom ročníku ako deviatom. Napriek tomu, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa podarilo zlepšiť vzdelanostnú úroveň slovenských Rómov, odhaduje sa, že naďalej „až 80% z nich má iba základné vzdelanie, vrátane nedokončeného“ (Rosinský, 2006, s. 70). Pritom je všeobecne známe, že ich dosiahnuté najvyššie vzdelanie základné, poprípade učňovské, je vstupenkou do nezamestnanosti a ako také, v porovnaní s ostatnými nepriaznivo ovplyvňuje ich príležitosti na uplatnenie sa na oficiálnom trhu práce. Sme toho názoru, že aj v tejto problémovej oblasti je dôležitým determinujúcim faktorom ich miera integrácie, respektíve segregácie. Inklúziu marginalizovaných Rómov žijúcich v segregovaných osadách do kultúrneho (edukačného) systému obmedzuje niekoľko nežiaducich bariér. Sú to kultúrne a sociálne bariéry, priestorové bariéry, ekonomické bariéry a vplyv najvyššieho dosiahnutého vzdelania na uplatnenie sa na oficiálnom trhu práce. Napriek rôznym procesom, ktoré ovplyvnili myslenie a život mnohých Rómov, sa im doposiaľ spoločenskému zriadeniu nepodarilo zabrániť komunikovať v materinskom - rómskom jazyku. Desiatky rokov sa uchoval väčšinou vo verbálnej podobe. V rodinách sa prostredníctvom neho komunikuje v príslušnom regionálnom variantnom dialekte (olašský, maďarský, rumungro atď.). Odlišnosť v používaní štátneho - slovenského jazyka touto populáciou je determinovaná frekvenciou kontaktov s väčšinovým obyvateľstvom žijúcim v obci, meste. Integrácia a segregáciaje teda mierou jeho ovládania, integrácie a segregácie. Tento problém má však výrazný vplyv na komunikáciu a úspešnosť marginalizovaných žiakov v školskom prostredí. Už v roku 1975 B. Bernstein (s. 113) porovnával reč členov rôznych sociálnych vrstiev. U nižších vrstiev ho zaujal obmedzený jazykový (komunikačný) kód, ktorý táto vrstva v rečovej podobe používala oproti rozvinutému kódu, ktorým bežne disponujú ľudia patriaci k strednej či vyššej spoločenskej vrstve. K obmedzenému jazykovému kódu B. Berstein uvádza, že „deti z rôznych sociálnych pomerov vytvárajú už od útleho veku odlišné kódy alebo formy reči, ktoré majú zásadný vplyv na ich neskorší úspech v škole. Nejde ani tak o rozdiely v slovnej zásobe, ale skôr o systematické rozdiely v spôsobe komunikácie. U detí nižších vrstiev sa uplatňujú takzvané obmedzené kódy, čo znamená, že ich komunikácia spočíva na nevyslovených predpokladoch, ktorých znalosť je považovaná za samozrejmú. Rodičia nevychovávajú dieťa tým, že mu objasňujú a vysvetľujú zmysel hodnôt a noriem, ktoré treba dodržiavať, ale formou priamych trestov za nimi vnímané správne či nesprávne konanie. Tieto obmedzené kódy sú vhodnejšie na odovzdávanie praktických skúseností ako na preberanie abstraktných pojmov, procesov a vzťahov. Keďže deti zo stredostavovských rodín si osvojujú rozvinuté kódy, ktoré im umožňujú individualizovať zmysel jednotlivých slov podľa konkrétnej situácie, majú oproti deťom z nižších vrstiev veľkú výhodu už pri nástupe do školy.
