Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
30 Tibor Loran- Ľudia zo znevýhodneného sociálneho prostredia - marginalizovanľ v dôsledku nízkeho sociálneho a kultúrneho kapitálu“. Podľa indikátorov Svetovej banky (2001) domácnosti, ktoré vedú osoby nezamestnané, sú vystavené päťnásobne vyššiemu riziku postihnutia marginalizáciou a vylúčenosťou ako tie, ktoré vedú zamestnané osoby. Namiesto prihliadnutia na pozíciu osoby stojacej na čele domácnosti v súvislosti s jej statusom na trhu práce je možné skúmať chudobu aj podľa postavenia každého jednotlivca na trhu práce11. To však povedie k podobným záverom - „riziko chudoby u nezamestnaných (41,6 % chudobných) je takmer šesťkrát vyššie ako u zamestnaných (7,8 % chudobných pracujúcich). Podobne, pri porovnávaní výsledkov mikrocenzov za obdobie ostatných desať rokov, najvyššia miera rizika chudoby, ako aj najvyššia pravdepodobnosť ocitnúť sa v najnižšom príjmovom decile hrozí nezamestnaným, nekvalifikovaným, respektíve nízko kvalifikovaným, viacpočetným rodinám, či rodinám s jedným rodičom a rodinám žijúcim v menej rozvinutých regiónoch Slovenska“ (Džanibazovič, Jurásková, 2002, s. 532). Vyššie uvedené koreláty chudoby nám umožňujú poukázať na vysoké postihnutie chudobou a naďalej silné ohrozovanie rómskej populácie žijúcej najmä v segregovaných a marginalizovaných osadách. Táto populácia sa stala ako sociálna kategória najviac postihnutá exklúziou. Hoci patrila vždy medzi najchudobnejšie sociálne vrstvy spoločnosti, no ako v minulosti, tak i dnes je jej vzťah k sociálnemu vylúčeniu podivný. Dá sa konštatovať, že dodnes nebol zaznamenaný prípad bránenia sa Rómov z osád a mestských get proti ich sociálnemu vylučovaniu. Navonok to môže pôsobiť tak, akoby boli so svojou vylúčenosťou spokojní alebo akoby už totálne rezignovali. Mechanizmy sociálnej exklúzie marginalizovanej rómskej populácie v sebe zahŕňajú diverzifikované oblasti rôznych sociálnych skutočností. Majú rôzne podoby a každá z nich má menší či väčší vplyv na dôsledky, ktoré spôsobujú. Napríklad Mareš (2000, 2002), Bauman (1999) a Beck (1992) vo svojich prácach uvádzajú podoby a mechanizmy sociálnej exklúzie. Títo autori podľa nášho názoru výstižne popisujú stav, 11 11 Aj správa Svetovej banky o životnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce na Slovensku (2001) erudovane poukazuje na nedostatky monitorovania a vyhodnocovania stavu chudoby v národných podmienkach. Poukazuje najmä na stále pretrvávajúci nedostatok, ktorým je, že ako štát máme explicitne stanovenú stratégiu monitoringu a merania chudoby. Máme iba zľahčené definovanie chudoby, a to prostredníctvom inštitútu životného minima - spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. V podstate ide o určenie hranice chudoby, ktorá nie je medzinárodne komparatívnou mierou. Taktiež dodnes nebola zriadená ani agentúra, či orgán štátnej správy, ktoré by boli legislatívne poverené pravidelne analyzovať a merať chudobu. Preto z týchto dôvodov u nás dodnes absentuje národné reprezentatívny výskum, prieskum účtov domácností, ktorý by exaktne zachytával potrebné informácie o príjmoch a výdavkoch vybraných domácností. I keď Štatistický úrad SR vykonáva pravidelný prieskum účtov domácností, nezachytáva do prieskumnej vzorky zraniteľné domácnosti (napríklad dlhodobo nezamestnaných, Rómov žijúcich v segregovaných a marginalizovaných osadách ). V doterajších prezentovaných mikrocenzoch ŠÚ SR bola podhodnotená výpovedná váha takýchto domácností, ktoré vytvára rómska populácia žijúca v osadách . Práve tieto chýbajúce potrebné údaje a systematický monitoring reálnej chudoby aj Rómov, predstavuje primárny problém pri vytváraní potrebných sociálno-hospodárskych a politických stratégií v rámci boja proti chudobe, sociálnej exklúzii a stanovenia žiaducich opatrení na zlepšenie životnej úrovne.
