Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 29 nerovnosti a chudoby (1999). Obidvaja v uvedených dielach konštatujú, že pravdepodobne pôjde o prechod aj k chudobe statusovej (vertikálnej). Chudoba bude spojená s určitými sociálnymi kategóriami ľudí a s určitými územiami. Môže byť trvalým javom a primárne bude súvisieť s uplatnením sa jednotlivca na oficiálnom trhu práce. Dnes už niet pochýb o tom, že aj v súčasnej slovenskej spoločnosti, vjej sociálnej štruktúre sa odvija status jednotlivca od pozície, ktorú reálne zastáva na trhu práce. Podľa indikátorov uvádzaných v mikrocenzoch z rokov 1996, 2000, 2004, 2006 je dôležitým korelátorom chudoby práve to, ako možnosti na trhu práce u jednotlivca ovplyvňujú jeho legitímne zdroje príjmov, najvyššiu mieru ekonomickej samostatnosti a sebarealizácie. V trhovej ekonomike je bežným javom, že určité sociálne kategórie musia čeliť nerovnosti v príležitostiach na uplatnenie sa na trhu práce. A práve tieto nerovnosti, často determinované aj osobnými nežiaducimi prístupmi mnohých zamestnávateľov k nim, znásobujú ich marginalizovanú pozíciu na oficiálnom trhu práce až do takej miery, že sú z neho dlhodobo vylučované. To z globálneho hľadiska u nich následne spôsobuje stav chudoby a sociálnej exklúzie. M. Holecová (2002, s. 39) v diplomovej práci Možnosti aplikácie teórie underclass na Slovensku identifikuje sociálne kategórie, u ktorých je riziko nadobudnutia marginálneho statusu na trhu práce najvyššie. Ide o tieto sociálne kategórie.- „Skupiny ľudí žijúce v najmenej rozvinutých regiónoch - marginalizovaná pracovná pozícia je odvodená od marginálnej pozície celého regiónu.- Dlhodobo nezamestnaní a ľudia sústreďujúci sa na sekundárnom trhu práce - marginalizovaní v dôsledku štrukturálnych zmien v celej ekonomike.- Nekvalifikovaní, nízko kvalifikovaní - marginalizovaní pre nízky kultúrny kapitál.- Bezdomovci - marginalizovaní v dôsledku straty bydliska, mnohokrát aj identifikačného preukazu.- Príslušníci etnických minorít (vrátane legálnych, či nelegálnych utečencov) a ženy - marginalizovaní v dôsledku diskriminácie10.- Ľudia s fyzickým či mentálnym handicapom - marginalizovaní v dôsledku zníženej fyzickej a psychickej schopnosti.- Starí ľudia - marginalizovaní v dôsledku veku.- Ľudia s patologickým správaním - marginalizovaní v dôsledku nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti. jem považuje verejnosť za hranicu chudoby a akú úroveň minimálneho príjmu je pripravená hradiť zo svojich daní. Okrem toho v súvislosti s chudobou sú uvádzané rôzne koncepty podoby chudoby, ako napríklad koncept absolútnej chudoby. Tento koncept je založený na predstave o minimálnej životnej úrovni, zaručujúcej ľuďom fyziologické prežitie. Absolútna chudoba je teda spájaná s nedostatkom prostriedkov na saturáciu základných potrieb. Žiť pod touto hranicou znamená priame ohrozenie života. Hranica absolútnej chudoby sa teda mení so zmenou štandardu života v spoločnosti. Je definovaná potrebami tých, ktorí sú chudobní a nie ich výdajmi vo vzťahu k výdajom tých, ktorí chudobní nie sú. Zdroje chudobných jedincov sú tak výrazne pod štandardmi danej spoločnosti, že ich de facto vylučujú zo životných zvyklostí a aktivít, ktoré sú viazané na túto úroveň. Relatívna chudoba je tak vlastne problém chudoby v bohatej, ale nerovnosťami charakterizovanej spoločnosti. Pri hodnotení chudoby v industrializovaných a bohatých krajinách sa väčšinou hovorí práve o chudobe ako relatívnej. Slovensko je v tejto skupine krajín výnimočné práve existenciou skupiny, ktorá napĺňa charakteristiky absolútnej chudoby a kde sú výrazné zastúpení práve ľudia zo segregovaných rómskych osád. U nás, navyše, už došlo k fenoménu známemu z mnohých iných industrializovaných krajín ..bohatého severu", a tým je aj etnizácia chudoby. Existujú ešte nepriame koncepty chudoby, priame, objektívne a subjektívne. 10 Diskriminácia - ..rozlišovanie, neuznávanie rovnosti, obmedzovanie práv určitej časti obyvateľstva" (Šalingová. 1993, s. 194).
