Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
30 I. Východiská da/národnej menšiny, v rôznej miere prispeli a prispievajú ku konštruovaniu národa a národnej menšiny ako politickej kategórie alebo - ako hovorí Brubaker - ako politickej požiadavky. Prvou perspektívou je každodenná skúsenosť, ktorej podstatou je rozlišovanie medzi „my“ a „vy“ pri konfrontovaní sa s inými, cudzími, alebo keď je niekto konfrontovaný s otázkou vlastnej národnej príslušnosti. Väčšina ľudí sa nevenuje politike profesionálne, preto majú prevažne len takéto skúsenosti a obraz národa či národnej menšiny čerpajú z tejto perspektívy. Konštmkcie z ostatných perspektív netvoria súčasť ich každodenného života, dostávajú sa k nim len z času na čas, výlučne „zhora“ prostredníctvom špecializovaných inštitúcií (školstvo, médiá) (Kilias 1999:426). Druhá perspektíva je pohľad zahraničnej politiky, tzn. ako politici a medzinárodní pozorovatelia vidia národ (stotožňovaný so štátom) a národnú menšinu. Tretia je úroveň obvyklého zdôvodňovania národnej/národnostnej politiky, t. j. argumenty - veľmi často nepresné a hmlisté -, ktorými politici a publicisti vysvetľujú národné/menšinové záujmy. Štvrtá úroveň je popularizovanie teoretického nacionalizmu vedeckovzdelávacími prostriedkami (učebnice, televízne relácie so vzdelávacím zámerom a podobne). Posledná, piata úroveň je perspektíva elity, obraz národa, resp. menšiny z pohľadu vedeckých koncepcií o národe/menšine (cit. d. 427). Ak tieto myšlienky týkajúce sa problematiky národa aplikujeme na menšiny, obraz sa podľa mňa ďalej komplikuje, pretože treba počítať nielen s rôznorodosťou perspektív, ale aj s „polyperspektívnosťou“ v rámci jednotlivých perspektív. Je to dôsledok práve brubakerovskej triadickej konfigurácie. Na prvej úrovni, v osobných skúsenostiach príslušníkov menšiny funguje ten istý mechanizmus ako v skúsenostiach príslušníkov národa. Druhá perspektíva však už nie je iba perspektívou vonkajšieho sveta, lebo okrem nej existuje ešte jedno špecifické hľadisko, hľadisko materskej („domovskej“) krajiny24. Aj na tretej, štvrtej a piatej úrovni musíme rátať nielen s hľadiskom národnej menšiny, ale i s hľadiskom nacionalizujúceho štátu a materskej krajiny. Konkrétnejšie, úroveň druhej perspektívy, tzn. perspektívy obvyklého zdôvodňovania menšinovej politiky, odráža nielen prístup menšinových politikov a publicistov, ale aj perspektívu politikov a publicistov nacionalizujúceho štátu a materskej krajiny, a rovnako sa to komplikuje i v prípade štvrtej a piatej perspektívy obrazu menšiny. Tieto konštrukcie pochádzajúce z dynamickej interakcie základných politických postojov však nie sú konštrukciami väčšej časti menšiny, politikou sa profesionálne nezaoberajúcej, a často neodrážajú jej skúsenosti. Preto niet divu, že títo príslušníci menšiny v mnohých prípadoch vidia samých seba, svoje postavenie inak, sústreďujú sa na iné, podľa nich dôležitejšie veci než subjekty, ktoré ich chcú zastupovať. Veľmi konkrétnym príkladom toho je, keď sa pri výskume slovensko-maďarského spolunažívania potvrdzuje opakovane, že väčšina respondentov ho nepokladá za problematické. Zástupcovia menšín však áno a nechápu, prečo ľudia, v mene ktorých by chceli vystupovať, majú v danej otázke odlišný názor. Pokiaľ ide o zástupcov národných menšín, o ktorých Brubaker hovorí ako o aktívnych subjektoch menšinového politického poľa, je zrejmé, že ich záujmom je zbližovať politické požiadavky vychádzajúce z ich vlastnej perspektívy s menšinovými perspektívami zakotvenými v osobných skúsenostiach príslušníkov národných menšín, pretože by inak stratili svoje „zázemie“ a nestála za nimi sila legitimujúca ich požiadavky. To, samozrejme, neznamená, že zástupcovia menšín manipulujú svojimi voličmi, hoci ani to nie je vylúčené, ako o tom re femje Bmbaker vo svojej analýze o juhoslovanskej vojne (Bmbaker 2006). 24 To všetko sa komplikuje ešte viac, ak je nacionalizujúci štát zároveň aj materskou krajinou, t. j. má menšinu, ktorá žije na území druhého štátu. Obzvlášť, ak je táto druhá krajina materskou krajinou menšiny žijúcej na území nacionalizujúceho štátu, ako je to v prípade Maďarska a Slovenska.
