Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
1. 3 Politické rámce 31 1. 3 Politické rámce Podľa logiky toho, čo sme o národných menšinách a ich situácii vyššie uviedli, ich stav je ako živé tkanivo a mení sa v závislosti na výsledku stálych interakcií prostredia a aktérov. Táto stála dynamika však tiež má svoj štartovací stav, ktorý si možno vziať ako východiskový bod. Konkrétne sú to zásadné stanoviská kľúčového významu zo strany zložiek triadickej konfigurácie, v ktorých deklarujú svoje pozície v otázke národných menšín. V prípade maďarskej menšiny na Slovensku prvou zložkou triadickej konfigurácie je Slovenská republika, druhou zložkou aktéri zastupujúci Maďarov na Slovensku (predovšetkým SMK, Most-Hid, Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku združujúci civilné organizácie) a treťou zložkou je Maďarsko. Za východiskový bod možno považovať tieto základné dokumenty: Ústava Slovenskej republiky, Základný zákon Maďarska a zo strany slovenských Maďarov „Základné podmienky zachovania a rozvoja Maďarov na Slovensku“. Tieto dokumenty predstavujú rámec pre systém interakcií medzi tromi spomenutými zložkami. 1. 3. 1 Slovenská ústava V roku 2012 bolo na Slovensku trinásť uznávaných národných menšín, ktoré sa oficiálne nazývajú národnostnými menšinami, ale naďalej budem použivať termín národné menšiny. „Národnostná menšina môže byť definovaná ako skupina obyvateľstva, ktorá ako celok neprijíma za svoju národnú identitu štátu, v ktorom žije.“25 Sú to tieto menšiny: maďarská, rómska, česká, rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská, moravská, chorvátska, ruská, bulharská, srbská a židovská26. Najpočetnejšiu menšinu na Slovensku predstavujú slovenskí Maďari. Makrospoločenskú situáciu národných menšín v danej krajine určuje predovšetkým ústava, v prípade slovenských Maďarov, ako aj ostatných menšín Ústava Slovenskej republiky. Preambula Ústavy Slovenskej republiky znie takto: „My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“27 Právam národných menšín sú venované články 33 a 34 štvrtého oddielu Ústavy:28 Štvrtý oddiel PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN ČI. 33 Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. ČI. 34 (1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo 25 http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=17&etype=l&eventid=605 26 http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID= 17&etype=l &eventid=605 27 http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/6486.pdf 28 Taratiež.
