Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
Súhrn 255 riem, charakteristicky v pohraničných regiónoch, od Bratislavy až po Košice. Od založenia firiem po prenájom vozidiel ponúkajú na všetko hotové riešenia, ba niekedy sa navzájom prelicitujú. Tento proces sa dotýka vyslovene prihraničnej oblasti, nakoľko drvivá väčšina presídľujúcich sa maďarských podnikov si pre seba vyberá sídlo v pásme 20-30 km pozdĺž hraníc. Hospodárske komory si udržiavajú s mnohými inštitúciami vyslovene dobré vzťahy. Medzi ich najdôležitejších spolupracujúcich partnerov patria v prvom rade slovenské hospodárske komory (napr. bratislavská, nitrianska). Tieto vzťahy sú mimoriadne rozvetvené, počnúc odbornými stretnutiami všeobecného charakteru cez cielené sprostredkovanie podnikateľských partnerstiev až po realizáciu spoločných projektov. Popri hospodárskych komorách sú samozrejme v kontakte aj s inými inštitúciami a organizáciami, ako napríklad s nadáciami na podporu rozvoja podnikania, inštitúciami odborného vzdelávania, bratislavskou pobočkou ITDH, s Madärsko-slovenskou sekciou, či s veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Maďarsku. Cezhraničné dochádzanie za prácou a miestny trh práce Zaujímavosť cezhraničnej dochádzky za prácou je daná tým, že z právneho hľadiska prebieha medzinárodná migrácia, ale vo väčšine prípadov v lokálnych podmienkach. Tento jav je odlišný od tradičného „zahraničného” zamestnania, veď zamestnanci prakticky žijú v susednej krajine, pričom ich pracovisko na nachádza na území druhého štátu. Táto situácia vyníma daný zamestnanecký kruh zo zahraničných, nakoľko ich stav je špecifický, čo vyvoláva radu otázok: počnúc organizáciou dennej dopravy cez využívanie komunálnych služieb až po daňové povinnosti a zámenu príjmu môže vzniknúť veľa osobitných situácií. Podľa našich prieskumov takmer 10 % obyvateľstva žijúceho v slovenských prihraničných regiónoch pracovalo alebo v súčasnosti pracuje, respektíve chystá sa pracovať v Maďarsku. Cez ich rodiny sa tak cezhraničné dochádzanie za prácou týka podstatne väčšej časti obyvateľstva. Máme do činenia s takým javom, ktorý už v rámci národného štátu poznáme, avšak podľahnúc trhovým zákonom a využívajúc nové možnosti (priechodnosť hraníc, inštitucionálna integrácia, zlepšenie dostupnosti susedného pohraničného regiónu v širšom význame) jednotlivé lokálne regióny trhu práce presahujú cez blízke štátne hranice a časť svojich kontaktov si budujú aj na ich druhej strane. Od nástupu nového milénia je dochádzanie za prácou jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich pohybov presahujúcich hranice. Vzájomné zamestnávanie existuje v tejto oblasti už tradične. Kvôli osiam industriálneho vývoja a neexistencii jazykovo-kultúrnych bariér sa tak už dialo aj v socialistickom období, pre ekonomický úpadok v období zmeny režimu však vzájomné cezhraničné zamestnávanie dočasne vymizlo. Po stagnácii, od roku 1999 sa počet pracovníkov dochádzajúcich zo Slovenska do Maďarska rýchlo zvyšoval. V západnej hraničnej oblasti na slovenskej strane sa stretávame s vyššou mierou nezamestnanosti než v Maďarsku, kde sa ale v blízkosti hraníc nachádzajú významné priemyselné centrá, ktoré už vyčerpali miestnu kapacitu pracovnej sily. Pravidelnú dochádzku do práce ale zároveň sťažuje nízky počet mostov. Mosty na Dunaji boli silnými indikátormi vzťahov Mosonmagyaróváru, Gyó'ru a Komáromu (a takáto úloha pripadla aj znovupostavenému mostu Márie Valérie v Ostrihome a jeho okolí). Trajekt je veľmi neistým spôsobom dopravy, z veľkej časti je závislý od počasia a sezónnych faktorov. Od roku 1999 rastu dochádzky pomohla aj rámcová dohoda medzi dvoma krajinami, ktorá umožnila čoraz viacerým možnosť zamestnať sa v druhej krajine (podľa kontextu to znamenalo v prvom rade Maďarsko), dokonca v poslednom roku pred
