Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
256 Súhrn pripojením k únii už boli kvóty nastavené tak veľkoryso, že prekážky pohybu pracovnej sily už prakticky vtedy prestali existovať. Máj 2004 teda nezastihol pracovný trh nepripravený. V roku 2005 sa počet slovenských občanov pracujúcich v Maďarsku odhadoval na cca 30 tisíc osôb, toto číslo s menšími výkyvmi zostáva viac-menej dodnes rovnaké. Slovensko od svojej integrácie do únie zažíva veľmi rýchly ekonomický rast. Tento fakt má samozrejme dopad aj na tamojší pracovný trh. Na západnom úseku sa tak počet ľudí dochádzajúcich za prácou cez hranice klesá, pravdepodobne sa bude stabilizovať na zdravej úrovni, pre pracovné miesta v Maďarsku sa rozhodnú tí, pre ktorých blízke maďarské mestá predstavujú priestorovú výhodu. Zároveň sme svedkami aj procesov opačného smeru. Maďarských pracujúcich lákajú cez hranice slovenské podniky. V prvom rade ide o riešenie štrukturálnych problémov, čiže o kompenzáciu nedostatku odborníkov hľadaním kvalifikovaných pracovníkov v Maďarsku. Napriklad zo župy Komárom-Esztergom dochádzajú ľudia až do Tmavý, ktorých zamestnáva automobilový priemysel. Novinkou posledných čias je to, že aj firmy z východných regiónov zápasiacich s podstatne vyššou nezamestnanosťou začínajú vyhľadávať pracovnú silu v Maďarsku. Zjavne tu tiež dominuje dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile, hlavne v tých prihraničných, periférnych oblastiach, odkiaľ sa už vrstva kvalifikovaných odborníkov z väčšej časti odsťahovala. Rozvrstvenie zmienených 30-tich tisíc zamestnancov môžeme určiť iba odhadom. Z teritoriálneho pohľadu, približne dve tretiny pochádzajú z prihraničných okresov západného Slovenska, teda zo Slovákmi a Maďarmi zmiešané obývaných okresov Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky a Levice. V decembri roku 2007 totiž zo štyroch najviac dotknutých okresov bolo maďarskými firmami priamo zamestnaných 9780 osôb - z okresu Dunajská Streda 2200, z okresu Komárno 6000, z okresu Nové Zámky 1200 a z okresu Levice 380 zamestnancov (Zdroj: Konferencia Eures Danubius, Dunajská Streda, 14. marca 2008). Zvyšok, teda približne 10 000-10 200 osôb pracovalo v Maďarsku cez slovenské firmy zapožičajúce pracovnú silu. Nemáme číselné údaje o rozložení približne 10 tisíc pracujúcich zo stredného a východného Slovenska, len predpokladáme, že aj v ich prípade sa uplatňujú rovnaké tendencie ako na západnom Slovensku. Počas našich výskumov sa ukázalo, že jav cezhraničného zamestnania nezávisí v tomto regióne len od konjunkturálnych prvkov. Respondenti síce považovali vyššie dosiahnuteľné mzdy na druhej strane hraníc za dôležité, ale pripisujú rovnaký význam aj geografickej blízkosti pracoviska. Pokojne teda môžeme povedať, že dochádzanie za prácou nie je v našich končinách tradičnou medzinárodnou migráciou, ale je založené na klasických spojitostiach medzi mestom a vidiekom. Jeho intenzitu a objem ovplyvňujú dosiahnuteľné mzdy, ale treba vidieť, že väčšina dochádzajúcich pracuje v nižšie ohodnotených oblastiach pôsobenia, kde sa rozdiely v platoch nebudú výrazne meniť medzi dvoma krajinami. Zavedenie eura na slovenskej strane pravdepodobne pohyby do istej miery zvráti, ale nezastaví. Oplatilo by sa teda pokračovať v odborných konzultáciách a ešte lepšie rozšíriť spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania, rekvalifikácie atd., a tým posilniť cezhraničné regióny trhu práce. Dochádzanie za vzdelaním Dochádzanie za vzdelávaním sa týka prevažne vzdelávania druhého a vyššieho stupňa. Aj v tomto prípade je jedným zo základných pilierov používanie maďarského jazyka, ale prichádzajú do Maďarska aj študenti do menšinových škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Slovenskí študenti dochádzajú do Maďarska, na procesy opačného smeru sme nenašli precedens, aj keď sa už úvahy o takejto možnosti objavili. Sú stavané na komár
