Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
254 Súhrn veiké automobilky -, kde sa maďarské firmy ašpirujú stať sa dodávateľmi dodávateľov. Takéto vážne zhustnutie automobilového priemyslu dostáva väčší dôraz práve z hľadiska budovania obchodných vzťahov, otvorenie hraníc zase znamená veľké možnosti presídlenia pre maďarské podnikateľské subjekty. Pri hospodárskom otváraní sa smerom na Slovensko sa bohužiaľ treba zmieniť aj o istej negatívnej stránke. Podnikatelia musia byť mimoriadne obozretní, pretože sa môže stať, že v Maďarsku neurobí dobrý dojem, ak sa niekto dostaví na obchodné rokovanie autom so slovenskou poznávacou značkou. Týmto sa mení imidž, prvotný obraz daného podnikateľa v očiach partnerov. Ale takáto negatívna diskriminácia sa môže prejaviť takisto aj na slovenskej strane. Možnosti založenia firmy v Maďarsku Aj slovenské firmy sa pokúšajú rozšíriť svoje obchodné aktivity smerom na Maďarsko. Ich prvotným argumentom je záujem o trhovú expanziu, získanie nových trhov. Slovenské fumy sa snažia o využitie trhových medzier, ktoré sú v Maďarsku dané väčšou veľkosťou trhu a možnosťou absorpcie - v prípade produktov, ktoré sú životaschopné aj na maďarskom trhu. Ako príklad môžeme uviesť komárňanský (Maďarsko) Dom podnikateľov (Vállalkozók Háza), kde fungujú aj firmy so slovenskými vlastníkmi, ktoré sa snažia pokryť aj maďarský trh. Pre slovenské firmy je lákavý aj fakt, že v Maďarsku je kúpna sila obyvateľstva väčšia, cenová hladina je tiež vyššia, tým pádom môžu dosiahnuť väčšie zisky. Na západnom úseku slovensko-madarských hraníc je trh ľahšie dostupný a výhodnejší než na východe, keďže blízko Bratislavy sa nachádza región Gyôr-Sopron s významnou koncentráciou obyvateľstva, nehovoriac o Budapešti a jej aglomerácii. Z druhej (slovenskej) strany hraníc do Maďarska typicky prichádzajú ľudia s rodným jazykom maďarským. Keďže v Maďarsku je v Severozadunajskom regióne čoraz vážnejší nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, usídlené zahraničné spoločnosti (napr. Nokia, Suzuki) masovo priťahujú pomerne lacných slovenských pracovníkov. Úloha pracovných agentúr je v tejto oblasti nesporná. Zároveň však, napriek početným dochádzajúcim za prácou v prihraničných regiónoch, presídľovanie slovenských firiem do Maďarska nie je charakteristické, čoho dôvodom je podnikaniu oveľa menej naklonené prostredie oproti situácii na Slovensku. Pre slovenské firmy sa presídlenie do Maďarska oplatí jedine v prípade, ak sa môžu stať dodávateľmi pre niektoré z nadnárodných firiem pôsobiacich v Maďarsku. Zároveň ale podniky k rozšíreniu ich trhov nepotrebujú založenie nových firiem, keďže druhá strana hraníc je dostupná aj z ich existujúcich sídiel. Nakoniec musíme upozorniť na to, že otváranie trhov smerom k maďarským oblastiam neprináša porovnateľné výhody len pre výrobu, nemôžeme vylúčiť ani perspektívu získania nových zdrojov. Investičné zámery, ekonomické aktivity Môžeme spozorovať neustále zintenzívnenie ekonomických aktivít - ako už bolo naznačené vyššie -, ale počet investujúcich na druhú stranu hraníc je stále nízky, hromadné presídľovanie neexistuje a ani neexistovalo. Prvotná akumulácia kapitálu v regióne prebieha teraz, čo znamená, že pre podnikanie nie je k dispozícii dostatočné množstvo peňazí. Slovensko-madärský kapitál nie je konkurencieschopný, dumpingové investície nie sú. Hneď ako sa posilnia malé a stredné podnikateľské subjekty, postupne príde viac a viac zahraničných kapitálových investícií. V súčasnosti sú však tieto pohyby vďaka výhodnému hospodárskemu prostrediu na Slovensku jednosmerné. Založením firiem maďarských občanov a nákupom automobilov sa v súčasnej dobe zaoberá takmer tridsať slovenských fi-
