Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
Súhrn 249 toho sa takéto vzťahy vyskytli iba v ojedinelých prípadoch, väčšina (83 % a 93 %) obyvateľstva sa dostala do kontaktu s nejakou inštitúciou iba príležitostne. Nepretržité udržiavanie kontaktu je zanedbateľné: v dôsledku vybavovania nejakých záležitostí 3-4 % obyvateľstva môže byť zaradených do tejto skupiny, ktorej členovia boli v tomto období v kontakte s úradmi, orgánmi verejnej správy s dennou alebo týždennou pravidelnosťou. V odpovediach daných na maďarskej strane boli najčastejšie spomenuté slovenské orgány: polícia, pohraničná stráž, samosprávy a pozemkové úrady. Pri odpovediach na slovenskej strane bol zoznam zložitejší, vec v prvom rade súvisela s otázkami pracovnoprávnych vzťahov a zdaňovania, v najväčšom počte sa v tejto súvislosti vyskytli aj vyššie uvedená polícia, pohraničná stráž a samosprávy. Možné vysvetľujúce faktory výskytu cezhraničných vzťahov Ak zosumarizujeme najdôležitejšie charakteristické znaky silných a slabých interpersonálnych relácií, respektíve kontaktov s úradmi sa jednoznačne ukazuje, že interakcie iniciované maďarskou menšinou žijúcou na slovenskej strane smerom k Maďarsku sú oveľa intenzívnejšie, než interakcie iniciované na maďarskej strane smerom k Slovensku. Takéto spoločenské interakcie ľudí žijúcich vo východnej a západnej časti prihraničnej oblasti sa doteraz vybudovali v podstate tiež s rovnakou pravdepodobnosťou na druhej strane hraníc. Ani veľkosť obce neznamená rozdiel, nakoľko ani obyvatelia veľkých miest, ani obyvatelia vidieckych oblastí nemajú väčšiu alebo zložitejšiu vzťahovú sieť. Vzťahy sa vyskytujú s rovnakou pravdepodobnosťou aj v jednotlivých vekových kategóriách vzorky. Ani spoločenská aktivita, ani rodinný stav tu nehrá žiadnu úlohu. Dve veci sa však jasne vykryštalizovali: 1) Na slovenskej strane, ako sa dalo očakávať, rozhodujúcim faktorom pri diferencovaní kontaktov bola národnostná príslušnosť. 2) Signifikantné rozdiely sme v oboch vzorkách našli takmer výlučne len na základe stupne vzdelania a s ním súvisiacej pozície v zamestnaní. Existenciu akéhokoľvek cezhraničného vzťahu uviedlo na slovenskej strane prihraničnej oblasti 62 % respondentov maďarskej národnosti. Medzi respondentmi slovenskej Tabuľka 1. Frekvencia úradných vzťahov a ich inštitucionálne pozadie (%) Maďarská vzorka Slovenská vzorka Dostali sa do styku s nejakým úradom, orgánom verejnej správy v predchádzajúcich piatich rokoch 2,7 (N=27) 10,1 (N=99) Frekvencia (prvá zmienka) - denne 3,7 2,1- viackrát týždenne 0 1,1- viackrát mesačne 3,7 13,8- zriedkavejšie 92,6 83 S akou inštitúciou? (najčastejšie inštitúcie prvej zmienky a počet zmienok) 1) Polícia (8) 2) Pohraničná stráž (6) 3) Samospráva (2) 4) Pozemkový úrad (2) 5) Úrad práce (22) 6) Daňový úrad (APEH) (19) 7) Polícia (14) 8) Samospráva (7) 9) Matričný úrad (5) 10) Pohraničná stráž (4) Zdroj: Dotazník obyvateľov (2008).
