Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Verejná doprava v cezhraničnej aglomerácii 153 Maďarskej republiky. Môže sa však vyskytnúť aj opačný prípad u ľudí maďarskej národnosti žijúcich na území Slovenska v oblasti vzdelávania v materinskom jazyku. Vo vysokoškolskom vzdelávaní univerzita v Bratislave môže byť prirodzeným vzdelávacím priestorom pre Slovákov bývajúcich v Maďarsku, ale vzdelávaním v cudzom jazyku môže pritiahnuť aj maďarských študentov a obyvatelia Slovenska s maďarským materinským jazykom môžu navštevovať vysokoškolské inštitúcie v Mosonmagyaróvári alebo v Győri. Nákupy a iné kontakty Nákupný turizmus dosiahol značné rozmery už aj v minulosti a jeho mieru ovplyvňuje zmena pomeru valuty. Intenzita kontaktov sa zhruba nachádza na hraničnej hodnote, na ktorej je už opodstatnené vytvorenie dopravy na základe cestovného poriadku s charakterom verejnej služby. V budúcnosti môžeme očakávať, že aj ľudia s iným štátnym príslušenstvom ako slovenským, budú viac spojení s Bratislavou. Prirodzeným sprievodným javom vývoja bude, že príťažlivosť tohto veľkomesta bude čoraz väčšia aj v osídleniach na maďarskej strane hranice. 4. Rozvoj cezhraničných dopravných služieb 4.1. Autobusová doprava Najefektívnejším prostriedkom uspokojenia krátkodobých cestovateľských nárokov je autobus, ktorý vďaka svojej priestorovej, časovej a kapacitnej flexibilite najviac zodpovedá danostiam bratislavskej aglomerácie, najmä cestovaniu cez hranice. Zlepšenie autobusovej obsluhy môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi:- rozšírením medzinárodných liniek a- spojením medzinárodných dopravných sietí. Toto dvojaké riešenie ilustruje obrázok č. 2. Z hospodárskych dôvodov každopádne môžeme navrhovať druhý spôsob a to i napriek tomu, že jeho realizácia si vyžaduje riešenie viacerých regulačných problémov. Spojenie národných sietí nachádzajúcich sa v blízkosti hranice si vyžaduje pomerne malé prekročenie nákladov, nakoľko linky absolvujú iba malú vzdialenosť navyše. Takto vytvorené linky, ktoré prechádzajú hranicou, by mali dvojaký charakter:- jednak, tak, ako doteraz, by slúžili na účely domáceho cestovania na územiach obidvoch štátov,- a na druhej strane by umožnili realizovať cezhraničné pravidelné cestovania vo väčšej miere. Pri súčasných cestovateľských nárokoch by to znamenalo výmenu cestujúcich pri hraniciach vo zvýšenom počte. V súčasnej situácii maďarské osídlenia sú späté predovšetkým s maďarským regionálnym centrom, Mosonmagyaróvárom a so župným sídlom Győr. Je prirodzené, že táto spojitosť je charakteristická v živote regiónu, nakoľko možnosti silnejšej spojitosti s Bratislavou a kontaktu so spôsobom života sa vytvorili predovšetkým po vstupe do EU.
