Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Edit Somlyódyné Pfeil Nástroje verejnej správy NA RIADENIE vplyvov suburbanizácie na území Bratislavskej aglomerácie

1. Úvod

Predmetom štúdie je odhalenie právnych nástrojov, resp. nástrojov verejnej správy na riešenie problémov nastolených procesom suburbánneho osídľovania maďarskej strany Bratislavskej aglomerácie. Východiskom štúdie je zdanlivo ojedinelá situácia, kedy územie Bratislavskej aglomerácie siaha až na územie Maďarskej republiky. To znamená, že občania Slovenskej republiky sa za účelom využitia lacnejších životných podmienok presídľujú do našej vlasti a následne každodenne dochádzajú do zamestnania na území Slovenskej republiky. Táto migrácia zasahuje najmä mesto Mosonmagyaróvár, ktoré tvorí pod-centrum bratislavského územia, a tiež obce patriace do jeho suburbánnej zóny a poskytujúce kvalitné životné podmienky. Prisťahovaní občania Slovenskej republiky teda nastoľujú množstvo otázok súvisiacich s fungovaním miestnych samospráv, pričom zodpovedanie, resp. riešenie týchto otázok si vyžaduje spoluprácu všetkých zúčastnených strán. Komplexným cieľom projektu „AGGLONET” s cezhraničnou pôsobnosťou je analýza možností na nadviazanie spolupráce medzi samosprávami pri riešení spoločných problémov.

2. Medzinárodné poňatie cezhraničnej mobility

S cezhraničnou mobilitou sa zaoberal už aj Direktorát zamestnanosti a sociálnych vecí Európskej komisie. Odborná správa vlastne poukazuje na okruh otázok spojených s týmto javom {Nerb, G. et. al, 2009). Faktom je, že na území Európskej únie priebežne narastá objem cezhraničnej mobility, a v rokoch 2006-2007 dosiahol počet dochádzajúcich 780 tisíc osôb. Jednoznačne musíme rozlišovať medzi pojmami „migrácia” a „mobilita”. Kým mobilita zasahuje väčšinu pracovníkov, tak pri migrácii dochádza k takým podstatným rozhodnutiam zo strany pracovníkov, ktorých následkom je zmena pracoviska aj trvalého bydliska. V porovnaní s tým, migrácia presahujúca hranice štátu, ktorá je stredobodom tejto štúdie, sa dá skúmať z dvoch hľadísk. Treba rozlišovať:

• Dochádzanie za prácou, kedy občan zanecháva trvalé bydlisko v štáte, ktorého je občanom a dochádza za prácou do susedného štátu,

• Spätné dochádzanie, kedy občan má trvalé bydlisko v susednom štáte, ale dochádza za prácou do štátu, v ktorom má občianstvo {Nerb, G. et. al, 2009, s. 17).

S týmito dvoma pojmami úzko súvisia „faktory príťažlivosti a odpudzovania” vypracované v spojitosti s teóriou migrácie {Lee, E. S. 1972). V našom prípade prichádza do úvahy najmä „faktor príťažlivosti”, kedy ľudí priťahuje za hranice najmä možnosť dosiahnutia vyšších príjmov alebo lepšie životné podmienky.