Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
138 Edit Somlyódyné Pfeil Takýmto spôsobom prieskum Európskej komisie sleduje aj proces spätného dochádzania, v spojitosti s ktorým zisťuje, že je motivovaný hlavne vývojom trhu nehnuteľností v prihraničných oblastiach, kde je denné dochádzanie veľmi rozšírené. Tento faktor charakterizuje aj mobilitu medzi Dánskom a Švédskom, ktoré sú dôrazným príkladom kyvadlovej migrácie. Nižšie ceny nehnuteľností a nájmu, ako aj nižšie režijné náklady na bývanie motivujú Dánov, aby sa presídľovali z Kodane do Švédska a následne denne dochádzali za prácou do svojej vlasti. Táto situácia je v značnej miere podobná procesu, ktorý prebieha v Bratislavskej aglomerácii, avšak legislatíva, ktorá usmerňuje účasť regionálnych a národných inštitúcií na spolupráci v hraničnej oblasti, sa datuje z roku 1993. Vzhľadom na dlhodobú spoločnú minulosť sa v roku 2005 odstránili infraštruktúme a dopravné prekážky mobility, kedy sa otvoril most 0resund, spájajúci Kodaň s Malmö, čo malo tiež stimulujúci vplyv na cezhraničnú mobilitu. Most otvára nové možnosti aj na dochádzanie s obchodným, resp. študijným cieľom, čo kompenzujú vyššie príjmy v Dánsku. Následne došlo k rýchlemu nárastu denne dochádzajúcich z 3 tisíc na 20 tisíc obyvateľov (Nerb, G. et. al, 2009, s. 79). Dôležitým aspektom štúdia cezhraničnej mobility je prieskum obmedzujúcich faktorov, ktoré zahŕňajú nasledovné faktory, resp. ich absenciu: primerané jazykové znalosti, prístup k informáciám, stav infraštruktúry, uznanie dosiahnutého vzdelania, vyriešenie zdravotného a sociálneho poistenia, možnosť poberania dôchodku, rozdiely v mentalite ako aj rozdiely v daňovom systéme. Môžeme konštatovať, že vyššie uvedených oblastiach je situácia v každej prihraničnej oblasti špecifická a riešenie sa dá nájsť len osobitne so zreteľom a v medziach právnych noriem jednotlivých zúčastnených štátov. Je isté, že napr. otázka zdaňovania vo vzťahu k zahraničiu je vo všeobecnosti komplikovaná a len málo štátov riešilo túto otázku v súvislosti s pohraničím. Aj keď k tomu došlo, na základe skúseností malo toto riešenie na dochádzajúcich skôr negatívny ako pozitívny vplyv. Podľa španielsko-francúzskej úpravy obyvatelia pracujúci v 10 km pásme od hraníc sú povinní platiť daň vo svojom štáte a platia vyššiu daň, čo brzdí cezhraničnú mobilitu. Podobne je to vo fínsko-estónskych pomeroch, kedy občania periodicky pracujúci vo Fínsku platia vysoké dane. V oblasti holandsko-nemeckého a anglicko-írskeho pohraničia musia dotknutí podávať daňové priznania v obidvoch štátoch {Nerb, G. et. al, 2009, s. 79). Z pohľadu pravidelne dochádzajúcich zamestnancov, ktorí si vybrali bydlisko v druhom štáte, je dôležitá otázka, ako vedia v tomto štáte využiť rôzne služby, ktoré obyvateľstvu poskytuje štát resp. miestna samospráva v mieste bydliska. Nerovnováha, ktorá sa dotýka rozpočtov miestnych samospráv, spôsobuje napätie aj v hraničnej oblasti Dánska a Švédska, nakoľko hlavným smerom dochádzania je z dôvodu sťahovania Dánov do Švédska Dánsko. Na riešenie tejto situácie vznikla medzi oboma štátmi zmluva o platení kompenzácie Švédsku. Táto zmluva však nevyriešila problémy, nakoľko zamestnanci žijúci vo Švédsku platia dane zo svojich príjmov v drvivej väčšine v Dánsku, pričom služby obyvateľstvu využívajú v mieste svojho bydliska. Oproti tomu však v aplikácii miestnych daňových zákonov vo vzťahu k cezhraničnej mobilite sa môžeme dočítať o vážnych obmedzeniach. Napriek tomu, že v prípade tohto príkladu sa jedná o úspešnú cezhraničnú spoluprácu, čoho dôkazom je biotechnologický sektor, pracovný trh Oresund, zjednotený prístav Kodaň-Malmô, atď., vplyv cezhraničnej mobility na samosprávy sa nateraz nedoriešil. Riešenie otvorených otázok na úrovni štátu je nevyhnutné, keďže cezhraničná mobilita môže mať vážne následky z pohľadu občanov. Ako je to vidieť v jednej ďalšej prihraničnej oblasti, v belgicko-holandských pomeroch v okamihu, keď občan začne pravidelne dochádzať
