Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Možnosti inštitucionalizovanej spolupráce...121

2) V druhom kroku dôjde k vytypovaniu partnerov, teda v spoločnosti treba nájsť takých partnerov, ktorí majú najväčší vplyv na vytýčené ciele. Dajú sa vymedziť dva okruhy partnerov: strategickí a taktickí partneri. Medzi strategických partnerov patria vplyvní partneri, kým taktických môžu tvoriť tí, čo zastávajú popredné politické pozície.

3) O sieti nemôžeme hovoriť ani bez spoločnej vízie budúcnosti, keďže vízia je to, vďaka čomu sa účastníci cítia ako partneri. V súvislosti s víziou sa objavuje kompenzácia výhier a prehier, aby každý videl svoje miesto a úlohu v kooperácii.

4) Ak je vízia budúcnosti zrejmá pre všetkých participujúcich, môže sa začať budovať organizačná štmktúra. Organizačná kapacita je inak najvýznamnejším riadiacim prostriedkom danej siete, preto je podstatné, aby deľba práce stanovila jednotlivým partnerom jasné ciele a funkcie.

5) Sieťové riadenie si takisto vyžaduje novú metódu, a to prostriedky manažmentu, líši sa teda od tradičného manažmentu uplatňovaného vo verejnej správe a súkromnom podnikaní.

6) Nesporne je potrebné vybudovať priebežný postup hodnotenia, ktorý umožnia jednoznačné ciele stanovené vo východiskovej pozícii, pričom ich treba chápať ako súčasť riadiaceho systému siete. Výsledok hodnotenia môže logicky viesť k modifikácii vízie budúcnosti, ako aj organizačnej štruktúry, táto metóda vytvára možnosť vrátiť sa späť (F. Longo, 2006).

Ako sme už povedali, sieť je flexibilná, to však nevylučuje, aby mala isté organizačné rámce, veď ciele treba aj zrealizovať, čo je nemysliteľné bez deľby práce. Sieť je efektívna vtedy, ak je jej činnosť priehľadná a medzi partnermi prebieha intenzívna výmena informácií. Na jej organizáciu slúži

• na jednej strane grémium, ktoré prijíma rozhodnutia,

• na druhej strane manažment, ktorý ich realizuje,

• potrebuje aj vysokopostaveného politika, ktorý ju reprezentuje,

• napokon je účelné s účasťou partnerov a odborníkov vytvoriť pracovnú komisiu (J. Franzke, 2009).

Úlohy siete môžeme v zásade zaradiť do troch skupín:

• plánovanie, financovanie, hodnotenie (jednotné riadenie),

• organizácia, zabezpečenie a koordinácia verejných služieb,

• úlohy manažérskeho typu a riadiace úlohy (týkajú sa zachovania siete, ako aj štátnych občanov, resp. spotrebiteľov).

Na základe našich skúseností sa môžu samosprávy v záujme fungovania siete zamyslieť nad tým, ktoré inštitucionálne organizačné formy sú pre ne optimálne a pomôžu im riešiť spoločné úlohy. Dnes prichádza do úvahy jedine Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej EGTC), ktoré má cezhraničný charakter a stmeľuje slovenské a maďarské samosprávy. Normu vzťahujúcu sa na EGTC prijal Európsky parlament a Rada v roku 2006 (1082/2006/nariadenie EK). Správu o činnosti novej právnej inštitúcie treba Európskej komisii predložiť do augusta 2011 spolu s návrhmi na modifikáciu. Maďarský parlament mimoriadne rýchlo nasledoval európsku normu a v roku 2007 prijal zákon číslo XCIX o domácom zavedení tejto právnej inštitúcie.

Podstatou EGTC je, že organizácia získava po registrácii právnu subjektivitu, pričom európske normy po prvý raz umožňujú miestnym a regionálnym úradom členských krajín spoluprácu bez medzinárodných zmlúv ratifikovaných národnými parlamentmi (Tóth - Mezei, 2009). Prirodzene, ani v tomto orgáne nechýba štátna kontrola, v Maďarsku ich jednak registruje Súd hlavného mesta, jednak aj členský štát musí schváliť účasť, dokonca aj úlohy vlastnej