Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
122 Edit Somlyódyné Pfeil samosprávy v konkrétnom zoskupení. Ide o orgán s ručením obmedzeným, ktorý má pomerne veľký manévrovací priestor, na realizáciu svojich cieľov získal právo samostatne hospodáriť, môže dokonca vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ak tým neohrozuje všeobecné poslanie zoskupenia. Využitie tejto formy je z hľadiska formalizácie spolupráce medzi samosprávami výhodné aj preto, lebo organizácia zaregistrovaná v Maďarsku sa môže kvalifikovať aj ako verejnoprospešná, vďaka čomu má nárok na rôzne úľavy. Nový model spolupráce je vhodný na zakladanie euroregionálnych spoluprác, keďže cieľom inštitúcie, pri ktorej zrode stál Európsky parlament a Rada Európy je premostiť rozdiely v štátnom usporiadaní susedných krajín, vďaka čomu dokáže odstrániť bariéry inštitucionalizácie. Z pragmatického hľadiska je prínosom to, že predchádzajúce euroregionálne spolupráce sa môžu zbaviť formalizmu, pravda, ak o to majú záujem aj partneri. Úniu pri reglementácii EGTC motivovalo to, aby mohli vzniknúť samostatné, zodpovedné organizácie schopné prijať a manažovať európske zdroje v oblasti prihraničnej spolupráce. Treba však zdôrazniť aj to, že európsky model spolupráce pokladá za zakladateľov organizácie rôzne úrady členských krajín a isté subjekty verejného práva. Právnu subjektivitu im poskytuje len v tých krajinách, ktoré konkrétne EGTC uznali a aj miestne úrady, ktoré v ňom participujú, môžu v novej organizácii vykonávať len takú činnosť, ktorá je v zmysle národného práva súčasťou ich existujúcich kompetencií. To znamená, že činnosť medzinárodných kooperácií vždy vymedzuje štátna suverenita. Po vymenovaní možností môžeme prísť k záveru, že pri slovensko-maďarskej hranici je pre samosprávy, ktoré sa snažia vyriešiť spoločné problémy, jedným z limitov inštitucionalizácie vznik voľnej partnerskej siete, druhý limit predstavuje model európskeho územného zoskupenia pre spoluprácu, ktorý je prísne regulovaný. Výber formy organizácie bude závisieť od intenzity kontaktov a hĺbky plnenia spoločných úloh. Je zrejmé, že je potrebný dlhší proces, aby sa partneri od siete dopracovali k EGTC, ktoré disponuje vlastným majetkom a realizuje spoločné rozvojové projekty atď. Podstatné je, že tento organizačný rámec, ktorý je vhodný na poskytovanie cezhraničných verejných služieb, je k dispozícii. 4. Organizačné riešenia na maďarskej strane hranice na ZÁKLADE DOMÁCEHO PRÁVA Musíme počítať aj so scenárom, že maďarské a slovenské samosprávy, ktoré sa zúčastňujú projektu AGGLONET, nateraz inštitucionalizujú svoju spoluprácu osobitne, následne nad dvoma operatívne pracujúcimi organizáciami vytvoria zastrešujúcu cezhraničnú organizáciu. Na maďarskej strane sa na vznik tejto „dvojúrovňovej organizácie“ núka viacero riešení, v závislosti od toho, či partneri uvažujú v rovine verejného alebo súkromného práva. Súkromnoprávne organizačné formy V prípade využitia súkromnoprávnej organizačnej formy • možno vytvoriť pružnú organizáciu, ktorá je vhodná na integráciu verejnoprávnych, ako aj súkromnoprávnych subjektov, • nie je vhodná na riešenie verejnomocenských úloh, dá sa však uplatniť pri verejných službách. Organizačná forma môže byť • ekonomická spoločnosť, • nezisková ekonomická spoločnosť, • spolok, spoločenská organizácia atď.
