Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
120 Edit Somlyódyné Pfeil Základnou otázkou výberu organizačnej formy je obsah kooperácie, teda či partneri vytvoria orgán koordinačného typu alebo vhodný na realizáciu úloh, táto otázka totiž bazálne ovplyvňuje možnosti inštitucionalizovanej spolupráce. 3. Sieť rozvoja verejných služieb na riešenie vplyvov SUBURBANIZÁCIE Pri inštitucionalizácii spolupráce je účelné dodržať postupnosť, najprv vytvoriť voľnú, sieťovú spoluprácu, neskôr sa dopracovať k striktnejším inštitúciám, ktoré na zúčastnených kladú viac povinností. Maximálnym cieľom súčasného projektu je zrod partnerskej siete, keďže v súčasnej fáze podľa účastníkov projektu ešte nenadišiel čas na vznik organizácie v pravom slova zmysle. Pri sieti teda môžeme vychádzať z toho, že ide o nový prostriedok riadenia spoločnosti, ktorý má viacero charakteristických znakov (B. Priddat, 2006): • Sieťové modely predpokladajú voľný vzťah medzi účastníkmi, každý z partnerov si zachováva samostatnosť. • Východiskom je pojem „governance“ (samosprávna vláda), ktorý označuje vzor spolupráce: predstavuje komplexné riadiace a koordinačné štruktúry, zahŕňa štátnych a neštátnych partnerov, hierarchické, kompetitívne a kooperatívne vzťahy. • Podstatou sieťového modelu je sprostredkovanie, komunikácia a vytváranie možností pre účastníkov. • Jeho zameranie je primáme funkčné, a nie územné, preto je orientovaný na problémy a riešenie konfliktov. Hlavným znakom sieťovej spolupráce je pružnosť. To však neznamená, že na fungovanie siete nie je potrebná aspoň minimálna inštitucionalizácia, ktorá zakladá hodnovernosť, prehľadnosť a reguluje postupy, pričom tieto faktory sú nevyhnutným predpokladom účinnej kooperácie. Na základe toho je zrejmé, že sieť neznamená bezbrehosť, lebo musí byť založená na dôvere medzi spolupracujúcimi stranami. V partnerskej sieti poskytuje organizačné jadro administratívnu infraštruktúru a fixovanú riadiacu funkciu, veď ako každý „orgán“ aj tento potrebuje vonkajšiu a vnútornú reprezentáciu. Jej činnosť je založená na princípe partnerstva, preto sumárne stelesňuje mechanizmus zastúpenia, v ktorom spoločne pracujú orgány verejnej správy, pričom ich ovplyvňujú rôzni vonkajší spoločenskí a ekonomickí partneri. Ak vznik siete zasahuje aj sféru verejnej správy, je nevyhnutné, aby riadiacu funkciu vykonávali samosprávne - štátne orgány. Napriek tomu sa priame hierarchické a byrokratické riadiace metódy negligujú, v rámci partnerstva ich nahradí morálne presvedčenie a finančná motivácia. Toto poznanie je pomerne nové, podľa neho verejná správa nie je schopná sama a z mocenskej pozície riadiť, namiesto týchto konzervatívnych metód je potrebná účinná spolupráca s inými partnermi. Nemôžeme však poprieť, že predstaviteľov ekonomického života nie je ľahké presvedčiť o tom, aby pracovali v záujme verejnosti (Longo, F. 2006). Je zvykom vymedziť jednotlivé stupne vytvorenia siete: 1) Na to, aby bola sieť silná a dalo sa s ňou stotožniť, musia všetci účastníci definovať kolektívny cieľ spolupráce. Zdôrazňujeme, že v tomto prípade sa treba zdržať priveľmi všeobecných cieľov, ciele treba naopak špecifikovať a operacionalizovať. Je dôležité vymedziť jasné a špecifické ciele.
