Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Edit Somlyódyné Pfeil Možnosti inštitucionalizovanej SPOLUPRÁCE SUBURBÁNNYCH SAMOSPRÁV 1. Úvod Aglomerácie, ale ani obce v suburbánnych zónach v Maďarsku nemajú k dispozícii adekvátnu formu spolupráce, pričom nemôžeme hovoriť ani o takom type organizácie, ktorý by formalizoval činnosť potenciálnej siete. Vzhľadom na to, že projekt AGGLONET chce prispieť k riešeniu cezhraničných problémov, ktoré patria do kompetencie miestnych samospráv, pričom osobitný dôraz kladie na prihraničnú mobilitu a dochádzanie, musíme mať na zreteli okrem možností, ktoré na poli inštitucionalizácie ponúka medzinárodné právo, aj európskoprávne riešenia. Keďže v projekte, ako aj v budúcej kooperácii participujú slovenské a maďarské samosprávy, musíme konštatovať, že vznik formalizovanej spolupráce bezpodmienečne vyžaduje istú spoluprácu štátov. Vysvetliť to môžeme najmä tým, že Slovensko a Maďarsko sú unitáme štáty, v ktorých sú medzinárodné rozhodovacie kompetencie plne centralizované. Miestne samosprávy sú síce decentralizované územné jednotky, avšak nemajú právomoci prináležiace ústavnoprávnej, ani regionálnej decentralizácii. V dôsledku toho nemajú oprávnenie uzatvárať zmluvy, spolupráce, ktoré sa dotýkajú štátnej suverenity. Posúdenie možných organizačných foriem do istej miery sťažuje fakt, že samosprávy, ktoré sú súčasťou projektu (Rajka, Mosonmagyaróvár, Dunakiliti, respektíve na slovenskej strane Šamorín, Podunajské Biskupice a Vojka nad Dunajom), chcú spoločne vykonávať, koordinovať samosprávne úlohy, teda z dlhodobého hľadiska ide v rámci kooperácie o rozšírenie verejných úloh. 2. Možné formy inštitucionálnej spolupráce Špecifikom vytvorenia slovensko-maďarskej siete spolupráce je, že hoci bude združovať samosprávy jednej aglomerácie, ktoré majú totožné záujmy, nemôže to byť typický správny orgán aglomerácie. Úlohou totiž nie je riešiť problematiku celej bratislavskej aglomerácie, ale len prstenca obcí v suburbánnej zóne. Pri výbere organizačnej formy treba zvažovať viacero hľadísk:- V kooperácii budú, respektíve musia, zohrávať vedúcu úlohu samosprávy.- Podmienkou súčasných účastníkov je schopnosť prizvať aj súkromnoprávnych a občianskych partnerov,- Charakter spoločných úloh závisí od spolupracujúcich partnerov - môže ísť napr. o poskytnutie verejných služieb, spoločnú ekonomickú rozvojovú činnosť a daňovú politiku, koordinovanú bytovú politiku, dopravu, turistický marketing.
