Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

102 Zuzana Mészárosová-Lamplová

cia. Až po nej nasleduje ako možná príčina nedostatok duševného komfortu, to, že respondent sa cíti byť cudzincom, že ho priťahuje jeho rodné mesto, Bratislava, že opäť by tam chcel žiť, alebo chcel by žiť aspoň v jej blízkosti. Iných respondentov deprimuje žitnoostrovská nížina, stále pofukujúci vietor, chýbajúce hory, lesy, málo zelene. Takže tí, ktorí by sa chceli sťahovať, najradšej by sa vrátili naspäť do Bratislavy (alebo aspoň do jej okrajových častí, napr. do Podunajských Biskupíc), resp. bližšie k Bratislave. V prípade respondentov žijúcich v Maďarsku, je to túžba prisťahovať sa bližšie k slovensko-maďarským hraniciam, alebo vrátiť sa na Slovensko, do niektorej z prihraničných obcí (Rusovce, Čuňovo), ktoré sú taktiež bližšie k Bratislave. Do zahraničia, do západného štátu, by sa chceli vysťahovať štyria.

18. graf: Chceli by ste sa odtiaľto odsťahovať?

100%

90%

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%

4. ZÁVER

Respondenti, ktorí sa presťahovali z Bratislavy na Horný Žitný ostrov a do oblasti v okolí Rajky sú typickými predstaviteľmi suburbanizácie: pre lepšie podmienky bývania a pre kľudnejšie prostredie zanechali Bratislavu. Na novom bydlisku takmer všetci dosiahli svoj sen, zaobstarali si vlastný byt, dokonca vo väčšine prípadov vlastný dom, ktorý sa stal ich skutočným domovom. Typické je aj to, že väčšina naďalej pracuje v hlavnom meste, kam denne alebo aspoň niekoľkokrát za týždeň dochádzajú. Čo je však menej typické, že viacerí z nich nemajú trvalé bydlisko v mieste svojho domova, ale tam, kde pracujú, a miesto domova je ich prechodným bydliskom. V iných regiónoch Slovenska to býva práve naopak. Dokonca keby sme sa striktne držali definície pojmu migrant, označujúcej ľudí, ktorí sťahovaním zmenia trvalé bydlisko, časť respondentov by sme museli z tejto kategórie vylúčiť5. Niekto si teraz možno pomyslí, že to je

Žitnoostrovčania bývajúci v Maďarsku