Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Za hranicami Bratislavy 103 zbytočné teoretizovanie, s ktorým nemá zmysel sa zaoberať. Nie je predsa jedno, kde majú dotyční trvalé a prechodné bydlisko? Veď táto administratívna záležitosť nemá vplyv ani na život ich samotných, ani na život nimi obývanej obce. Nuž, nie je to celkom pravda. Pred začatím výskumu sme mali niekoľko konzultácií so starostami obcí. Sťažovali sa, že kvôli tomu, že niektorí prisťahovali podnikatelia si ešte stále nezmenili miesto trvalého pobytu, im uniká časť obecných príjmov. Ide o to, že títo podnikatelia majú trvalú adresu v Bratislave a tam platia aj dane. Takýmto spôsobom obohacujú naďalej Bratislavu, v ktorej už nežijú, na úkor obce, v ktorej žijú. Nevieme, koľkých sa to týka, ale pozrime sa, čo to znamená v prípade našej vzorky. Zo žitnoostrovských respondentov podniká 61 osôb. Ide väčšinou o samostatne zárobkovo činné osoby alebo živnostníkov bez zamestnancov. 18 z nich má trvalý pobyt v Bratislave, preto ich dane „neputujú“ na Horný Žitný ostrov. Pritom možno by aj tieto peniaze prispeli k zlepšeniu trebárs ciest a dopravy, čo by malo priaznivý vplyv nielen na životné podmienky migrujúcich obyvateľov, ale aj na život ostatných občanov spomínaného regiónu. Ďalší problémový okruh, ktorý nemôžeme ignorovať, je vplyv bratislavskej suburbanizácie na národnostné zloženie skúmaných regiónov, predovšetkým Žitného ostrova. V dôsledku prílivu emigrantov slovenskej národnosti sa znižuje podiel obyvateľov maďarskej národnosti. To, že sa na tomto území postupne mení etnická štruktúra obyvateľov, dostatočne dokumentujú aj údaje z posledných dvoch sčítaní ľudu (6. tabuľka). Zvýraznené sú iba okresy Senec a Dunajská Streda, kde žijú aj naši respondenti, ale ako som sa o tom zmienila v úvode tejto štúdie, suburbanizácia sa netýka iba týchto okresov. 6. Počet a podiel obyvateľov maďarskej národnosti v okresoch Západného Slovenska na základe sčítania ľudu z rokov 1991 a 2001. 1991 2001 Počet Maďarov % Počet Maďarov % Bratislava 20 312 4,6 16 451 3,8-19,0 Senec 12 214 24,5 10 553 20,4-13,6 Dunajská Streda 95 310 87,2 93 660 83,3-1,7 Galanta 38 295 41,3 36 518 38,6 44,6 Šaľa 21 745 40,2 19 283 35,7-11,4 Komárno 78 859 72,2 74 976 69,1-4,9 Nové Zámky 63 747 41,5 57 271 38,3-10,2 Nitra 13 113 8,2 10 956 6,7-16,4 Zdroj: Gyurgyik L. 2004, s. 150 Úbytok Maďarov pozorujeme nielen v inkriminovaných okresoch, ale aj v obciach, v ktorých žijú respondenti. Jedinou výnimkou je Báč. Okrem tejto dediny, kde sa v období 1991-2001 podiel Maďarov zvýšil, v ostatných došlo ku zníženiu podielu obyvateľov maďarskej národnosti (7. tabuľka). 5 5 5 Definícia pojmu migrant nie je jednotná (Jurčová D. 2007, s. 129). Respondentov, ktorí sú naďalej trvalo prihlásení v Bratislave a v mieste nového bydliska žijú aspoň 12 mesiacov, by sme na základe existujúcej kategorizácie mohli nazvať dlhodobými osídlcncami.
