Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Za hranicami Bratislavy 83

vzduch, ticho, kľud, výhody života v menšej komunite, zlepšenú kvalitu života, stretnutie so srdečnými, milými ľuďmi.

Väčšina druhej polovice respondentov (46%) okrem zmeny bytovej situácie žiadne iné zmeny nepociťuje. Na vyslovene negatívne zmeny sa sťažujú 4% respondentov. Takmer všetci majú na mysli zlú dopravnú situáciu, vrátane nedostačujúcej siete hromadnej dopravy, v dôsledku čoho cestovanie do Bratislavy je časovo, aj cenovo náročné.

Respondenti bývajúci v Maďarsku sa skôr prikláňajú k tomu, že sťahovanie neprinieslo žiadnu zmenu do ich života. Väčšina ŽO pociťuje pozitívne zmeny, avšak práve oni sa najviac sťažujú na dopravu, najmä na verejnú, keďže ju častejšie využívajú ako M. Zhruba každý desiaty M prežíva pozitívne a zároveň aj negatívne zmeny. Okrem dopravnej situácie ide najmä o stratu bývalých kontaktov, o obmedzenie stretnutí s bývalými známymi, priateľmi (5. graf).

5. graf: Spôsobilo zmenu vo Vašom živote, že ste sa sem presťahovali? (%)

100%

90%

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%

bvvaiúci v Maďarsku Žitnoostrovčania

3.2. Kyvadlová migrácia a situácia v doprave

Pre obyvateľov Slovenska - najmä žijúcich na vidieku - je vo veľkej miere charakteristická kyvadlová migrácia. V roku 2005 až 60% ekonomicky aktívnych denne dochádzalo za prácou (Moravanská K. c.d.). V prípade suburbanizácie je takmer prirodzené, že obyvatelia suburbánnej zóny bývajú na vidieku a pracujú v meste. Práve preto im veľmi záleží na tom, aké sú podmienky cestovania, dochádzky do práce a späť.

Medzi respondentmi je taktiež vysoký podiel kyvadlových migrantov. Kým ešte bývali v Bratislave, 60% ŽO a polovica M tam aj pracovala. Nerátajúc tých, ktorí vtedy nepracovali,