Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Transformácia rurálnej oblasti...47 Spomínané aktivity sa len ťažko dajú štatisticky vykázať, od roku 1998 sa síce zhromažďujú údaje o návšteve vidieka, tie však neodzrkadľujú skutočný počet hostí. Ubytovacie kapacity (Tabuľka č. 1) totiž neobsahujú vidiecke ubytovanie, ktoré je typické pre analyzované obce. V Dunakiliti boli v 2003 traja, v Dunaszigete zasa 13 poskytovatelia ubytovacích služieb, v spomínanom roku tu bolo 317, resp. 189 hostí, pričom počet zahraničných hostí bol veľmi nízky, spolu 6 a 27. V Rajke je síce počet týchto zariadení vyšší, no počet hostí je menší než v predchádzajúcich dvoch obciach, bolo ich len 52. To, že spomedzi troch obcí rastie v oblasti vidieckej turistiky význam Dunaszigetu, dokazuje aj to, že kým v ostatných dvoch obciach od deväťdesiatych rokov klesol počet poskytovateľov služieb v oblasti vidieckeho turizmu, v Dunaszigete sa ich počet zdvojnásobil, hoci v porovnaní s možnosťami je ich počet ešte stále nízky. Tabuľka č. 1 : Ubytovacie kapacity a počet nocľahov Obec Počet všetkých ubytovacích kapacít Počet lôžok v hoteloch Počet všetkých hostí v ubytovacích zariadeniach Počet zahraničných hostí v ubytovacích zariadeniach Počet nocľahov v ubytovacích zariadeniach Počet nocľahov zahraničných hostí v ubytovacích zariadeniach Dunakiliti 196 63 2041 1007 5900 1940 Dunasziget 23 0 467 114 1080 249 Rajka 240 0 974 974 0 Spolu 559 63 3482 1121 6954 2189 Prameň: KSH TSTAR, 2003. Súhrnne o troch skúmaných obciach môžeme povedať, že zmena režimu v nich z hľadiska turistického ruchu nepriniesla výrazný úspech. Konflikt ohľadne vzdúvadla v Dunacsúnyi a výstavby gabčíkovského vodného diela upriamil pozornosť župnej a celoštátnej politiky na Szigetköz, slovensko-maďarský konflikt ohľadne dostavby silnel, dokonca prakticky znemožnil bilaterálnu spoluprácu. Na druhej strane maďarská strana v deväťdesiatych rokoch uprednostňovala budovanie rakúsko-maďarských a západnomaďarských vzťahov, favorizovala západné vplyvy a ich adaptáciu. Pri riešení problematiky regiónu sa zdôrazňovalo jediné riešenie, a to vytvorenie národného parku, vďaka ktorému by sa chránilo prírodné prostredie Szigetkôzu, čomu mal byť podriadený aj turizmus a ďalší rozvoj. Už v roku 1993 vznikla medzivládna dohoda o vytvorení cezhraničného národného parku podľa vzoru Národného parku Neusiedler See - Seewinkel - Hanság. Napokon táto myšlienka zanikla najmä preto, že riaditeľstvo Národného parku Neusiedler See - Seewinkel - Hanság spochybnilo argumenty pre vytvorenie samostatného národného parku s tým, že veľkosť chránených území v Szigetköze nie je pre vznik národného parku dostatočná. Takmer dvadsaťročné obdobie váhania zastavilo premyslený rozvoj turizmu a väčšie investície do sektora cestovného ruchu. Zostali malé kroky, kapitálovo chudobné vidiecke turistické zariadenia, rozšírenie ubytovacích kapacít pre vidiecku turistiku alebo ojedinelé izolované väčšie investície. Nárast rekreačných aktivít, ktorý sa v Dunaszigete začal pred zmenou režimu, nebol kvôli zmene vlastníckych vzťahov bezproblémový, ale obec vďaka miestnym danostiam a v minulosti vytvorenému rekreačnému stredisku prežila šok zo zmeny režimu a vyvíjala sa pozitívnym
