Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
48 Irén Szörényiné Kukorelli smerom. V obci je populárna vodná, jazdecká a cyklistická turistika. Pre Dunakiliti nie je vidiecka turistika charakteristická, vybudovaný päťhviezdičkový hotel (kým fungoval) kvôli vysokým cenám neslúžil turistom prichádzajúcim do regiónu, využívali ho najmä účastníci školení, konferencií a iných organizovaných podujatí. Kemping vybudovaný v susedstve vodnej nádrže, ktorá prišla o svoju funkciu, sa z dlhodobého hľadiska stal centrom vodného turizmu. V obci je od polovice deväťdesiatych rokov atrakciou špeciálne odvetvie jazdeckej turistiky, parkúrové preteky síce trvajú krátko, ale lákajú veľa návštevníkov. Rajka sa turizmom chváliť nemôže, zmena režimu ho zastavila, pričom v druhej etape obec nenašla svoje možnosti. Rajku obišla aj cyklotrasa, ako aj vodná turistika, ktorú ponúka Szigetköz. Nevýhodou všetkých troch obcí, ako aj Szigetkôzu je, že nedokázali zrealizovať vstup pre malé lode, o ktorom sa uvažovalo už začiatkom deväťdesiatych rokov. ,, Možnosti vodnej turistiky na Dunaji sú dané, vzdúvadlo je pre malé lode k dispozícii, je funkčné, dala by sa vyriešiť aj otázka plavebnej komory, ktorá sa dnes dá využívať len s povolením. Vždy treba predložiť žiadosť o využitie plavebnej komory alebo sa využije načierno. Najprv treba lode vybrať, zrealizovať vzdúvanie, prejsť cez komoru, je to smiešne. Ešte vždy je problém prejsť s malými loďami, na kanoe, ktoré sú plné vecí, no s jachtami a inými loďami sa prejsť nedá. Vzdúvadlo sa teda prakticky pre medzinárodný cestovný ruch nevyužíva, nevyužívajú ho ani miestni obyvatelia. V okolí vzdúvadla je hotová rôzna infraštruktúra, s minimálnou investíciou by sa to dalo vyriešiť, veď pri vzdúvadle je dokonca aj miesto pre čerpaciu stanicu, ktorá tam v minulosti fungovala, “ hnevá sa starosta Dunakiliti. 3. Od vstupu do EÚ po dnešok Čo sa v uplynulých rokoch v tejto oblasti Szigetkôzu stalo? Tento región charakterizujú transformujúce sa vlastnícke vzťahy, meniaca sa miestna komunita, meniaci sa životný štýl a meniace sa funkcie. Po vstupe do Európskej únie a najmä do Schengenu sa v regióne odštartovali doteraz neznáme migračné a suburbanizačné procesy. V severozápadnom cípe Maďarska sú jednoznačne prítomné znaky suburbanizácie a rekreačnej suburbanizácie, na severnú oblasť Szigetkôzu však výrazne nevplýva maďarské veľkomesto Győr, ale susedné hlavné mesto, Bratislava. Vplyvy suburbanizácie sa teda dajú skúmať v oblasti, v ktorej je tento proces úplne nový, citeľný je až v posledných rokoch, navyše pod vplyvom hlavného mesta susednej krajiny. Domnievame sa, že tieto faktory spôsobujú, že v tomto prihraničnom regióne je v maďarskom výskume suburbanizácie potrebný nový spoločensko-ekonomický prístup. Skúmaný región doteraz charakterizovali rurálne znaky a cestovný ruch zameraný na prírodu. Hoci rekreačná funkcia bola v regióne vďaka prírodným danostiam prítomná, no spôsoboval ju Mosonmagyaróvár, preto sa jej rozsah dal charakterizovať vplyvom stredne veľkého mesta. Aglomeračný vplyv Gyôru, ktorý zosilnel po zmene režimu, nebol už v severnom cípe Szigetkôzu citeľný. Na základe toho sme vyššie skonštatovali, že pre Horný Szigetköz je typická counterurbanizácia a rurálny turizmus. V týchto troch obciach a v jednej slovenskej obci ďalej predstavíme znaky rekreačnej suburbanizácie, ktorú vyvolali bratislavské aglomeračné procesy. Pre maďarské obce a s ich účasťou sa pred vstupom krajiny do EÚ, až do roku 2003, zrodilo viacero dokumentov zameraných na územný rozvoj. Na základe ich analýzy a doterajších výsledkov výskumu, ako aj na základe rozhovorov so starostami dokážeme vypracovať aktuálnu správu o rekreačných procesoch v týchto obciach, o transformácii obcí a adaptácii „rural change“.
