Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
38 Devan Jagodič navštevujú priateľov a príbuzných, trávia voľný čas a využívajú celú škálu služieb. Pre mnohých z nich je nová rezidencia jednoducho nocľahárňou, teda miestom, kde si môžu vychutnať „prírodu“ počas niekoľkých voľných hodín cez pracovný deň alebo počas víkendu, ale na druhej strane aj miestom, ktoré nemá príliš čo ponúknuť v zmysle infraštruktúry, služieb či spoločenského a kultúrneho života. 4.3. Vedľajšie účinky a reakcia verejnej mienky Napredovanie jednosmerných tokov cezhraničnej rezidenčnej mobility so sebou prináša viacero problematických otázok, ktoré sú zdrojom určitých obáv na strane miestnej verejnej mienky. V špecifickom prípade Slovinského Krasu majú typické účinky suburbanizácie ešte hlbší dosah vzhľadom na krehkosť tohto vidieckeho územia, ktorú si mnohí ľudia želajú zachovať. Hlavnými dôvodmi pre túto nedôveru sú potenciálne dôsledky, ktoré môžu nekontrolované migračné toky spôsobiť na štyroch rôznych úrovniach: ekologickej, krajinnej, sociálnej a kultúrnej . Z ekologického hľadiska je Slovinský Kras domovom morfologických a geologických unikátov, ktoré z neho robia extrémne citlivé územie.18 UNESCO napríklad zaradila niektoré z jeho pásiem do Zoznamu svetového dedičstva, z čoho vyplýva ich zákonná ochrana. Je preto jasné, že vysoký stupeň záberu miestnej pôdy v dôsledku pokračujúcich stavebných zásahov do krajiny môže predstavovať hrozbu pre konzerváciu prírodných výtvorov, vďaka ktorým je táto oblasť rozpoznateľná na medzinárodnej úrovni. Každodenné dochádzanie nových a nových presídlencov spojené s expanziou osobnej automobilovej dopravy môže spôsobiť zvýšené znečistenie prostredia a zahltenie dopravných tepien, čo predstavuje hrozbu pre kvalitu života v celom regióne. Migračné toky sú vnímané ako nenapraviteľné poškodenie krajiny, keďže v území rozširujú štandard rovnakosti, čím ohrozujú špecifickú identitu krasových dediniek. Hlavným nebezpečenstvom je, že typická vidiecka krajina začne pozvoľna vyzerať ako živelne rastúce predmestie a stane sa anonymnou krajinou pozostávajúcou z rezidenčných budov, terasových víl a nákupných centier. Jedným z najkritizovanejších dôsledkov týchto migračných tokov je uhladený vzhľad novopostavených budov konštruovaných modernými stavebnými technológiami v porovnaní s tradičnou krasovou architektúrou.19 Nové budovy sa podobajú ako vajce vajcu a navyše prinášajú veľký počet prvkov, ktoré nemajú príliš veľa spoločného s typickou kultúrou krasovej krajiny. 18 Máme tu na mysli predovšetkým „krasové útvary“ vytvorené vodou, vetrom a ďalšími živlami atmosféry, ktoré narúšajú podložie a vytvárajú jaskyne a podzemné pramene. 19 Krasová architektúra je typická svojou celkovou harmóniou, siahajúcou od tradične používaných materiálov (preslávený „krasový kameň“) až po detaily vytvorené s vysokou citlivosťou, ktoré sa snúbia s náročky nedbalou, niekedy až hrubou remeselnou úpravou.
