Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Cezhraničná rezidenčná mobilita...39 Obrázok 2: Typický príklad urbanistického rozmachu krasovej dedinky Obrázok 3: Napredovanie urbanistického rozmachu Zdroj: Slovenia.info <http://www.slovenia.info/pictures%5Ctown%5Cl%5C2004%5C10_stanjel_26491jpg> Civilná iniciatíva Kras <http://civilnainiciativakras.com/node/80> Toto architektonické „splošťovanie“ je nielen dôsledkom najnovšieho vývoja stavebného priemyslu ale zároveň odráža zmeny v sociálnej štruktúre územia a vyjadruje vznikajúci spôsob života, ktorý zdôrazňuje kultúru súkromia. Medzi novými obyvateľmi regiónu je rozšírený charakteristický nasledujúci model rodinného spolužitia: určitý druh „domu-škrupinky“, ktorý poskytuje úkryt a malé izolované panstvo so všetkým komfortom. V momente, keď sa „žitie“ okreše na „bývanie“, ľuďom prestáva záležať na vlastnej integrácii do nového spoločenského prostredia a uprednostňujú udržiavanie kontaktu s realitou na druhej strane hranice. Tieto životné modely ostro kontrastujú s tradičným spôsobom života v krasovej oblasti, ktorý súvisí so špecifickými modelmi spolužitia a solidarity. Posledný problematický prvok čiastočne súvisí s tým predchádzajúcim, keďže sa týka dopadov nových migračných tokov na kultúrnu štruktúru Slovinského Krasu, teda územia, ktoré z národnostného a jazykového hľadiska vždy vykazovalo znaky (slovinskej) homogenity. Hlavný problém spočíva v slabej a riedkej znalosti slovinského jazyka na strane nových presídlencov a v ich následných ťažkostiach pri komunikácii s autochtónnymi obyvateľmi, ktorí sú nie vždy ochotní hovoriť po taliansky, hoci mnohí z nich by to vedeli. V niektorých oblastiach sa už stávame svedkami vzniku malých etnických enkláv zastrčených v rezidenčných komplexoch vybudovaných na okrajoch obcí, ktorých hlavnou črtou je nezávislosť a izolácia od miestneho spoločenského života. Tento posledný prvok je hlavným predmetom kontroverzií odrážajúcich sa v miestnej verejnej mienke. Mnohí občania poukazujú na nedostatočnú účinnosť predpisov regulujúcich územné plánovanie, ktorá dláždi cestu k novým a novým stavebným zásahom v súlade s anglickou novomestskou tradíciou. Územný rozvoj sa v dôsledku toho prispôsobuje záujmom veľkých investorov a nátlakových skupín realitných maklérov, zatiaľ čo miestne komunity sú vo všeobecnosti vynechávané z rozhodovacích procesov, dokonca aj vtedy, keď ide o dôležité rozhodnutia súvisiace s územným plánovaním (Lah, 2008). Tieto prípady viedli k vzniku viacerých miestnych občianskych iniciatív, ktorých poslanim je „ochrániť Slovinský Kras ako národné, prírodné a kultúrne dedičstvo Slovinska“ (CI Kras, 2010).
