Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
30 Devan Jagodič chodia do práce, vodia svoje deti do školy a chodia za priateľmi a príbuznými tráviť svoj voľný čas. Van Houtum a Gielis (2008) nazvali tento jav „elastickou“ migráciou, pričom jej elasticita je dôsledkom ustavičnej interakcie medzi odstredivými silami (t.j. presťahovaním sa do novej krajiny) a dostredivými silami (t. j. udržiavaním funkčných a/alebo citových zväzkov s krajinou pôvodu). „Elastický“ spôsob života prisťahovalcov a ich (údajne) nedostatočná vôľa integrovať sa do nového socio-kultúmeho rámca sú zdrojom intenzívnej verejnej diskusie medzi pôvodným obyvateľstvom. Niektoré médiá otvorene hovoria o holandskej „invázii“, nálepkujúc nové sídla ako „enklávy“, „kolónie“ či dokonca „malý Amsterdam“. Ich najväčšie výhrady možno zhrnúť do dvoch bodov: 1) jednosmernosť migračných tokov, ktorá odráža vyššiu kúpnu silu holandského obyvateľstva; 2) nárast cien nehnuteľností zapríčinený holandským dopytom, ktorý znemožňuje niektorým nemeckým občanom kúpiť domy na ich vlastnom území. Na druhej strane zaznievajú aj názory, ktoré vnímajú opísaný fenomén v pozitívnejšom svetle, zasadzujúc ho do širšieho procesu prekonávania fyzických a psychologických bariér, ktorý by mal v konečnom dôsledku viesť k integrácii celej cezhraničnej oblasti. 2.2. Nemecko-francúzska prihraničná oblasť Druhá prípadová štúdia sa zamerala na nemecko-francúzsku prihraničnú oblasť v údolí Rýna neďaleko Karlsruhe, kde bol v roku 1989 oficiálne ustanovený euroregión PAMINA.5 Založenie euroregiónu bolo dôsledkom vzájomnej interakcie medzi dostredivými silami, ktoré pôsobili zhora nadol ako aj zdola nahor. Vzájomné vzťahy medzi ľuďmi žijúcimi na oboch stranách hranice sa nerozvíjajú len v inštitucionálnom rámci cezhraničnej spolupráce ale zahŕňajú aj súbor „modelov cezhraničného správania“ prijatý obyvateľmi tohto územia (Terlouw, 2008). Modely cezhraničného správania sú predovšetkým dôsledkom asymetrickej regionálnej štruktúry euroregiónu PAMINA. Národné rozdiely v trhových cenách a platných predpisoch motivujú mnohých obyvateľov prihraničnej oblasti ťažiť z každodenného života na oboch stranách hranice. Tieto asymetrie sú príčinou procesov cezhraničnej migrácie, ktorá prebieha v oboch smeroch. Prvý predstavujú francúzski cezhraniční zamestnanci, ktorí žijú v Alsasku a pracujú v Nemecku, kam ich lákajú lepšie pracovné podmienky. Druhý predstavujú nemeckí občania pochádzajúci z metropolitnej oblasti Karlsruhe, ktorí sa presťahovali na francúzsku stranu hranice, zatiaľ čo zároveň udržiavajú zamestnanie a sociálne siete v krajine svojho pôvodu (Terlouw, 2008). Cezhraničná rezidenčná mobilita v euroregióne PAMINA nepredstavuje absolútnu novinku.6 Už krátko po otvorení spoločného európskeho trhu v roku 1992 začali nemeckí občania masívne vstupovať na trh s bývaním vo francúzskej prihraničnej oblasti, pretože sa pre nich zjednodušili podmienky na kúpu domu za hranicami a následne migrovať. To umožnilo Nemcom naplno profitovať z nižších cien francúzskych domov. Porovnateľné domy v Nemecku boli niekoľkonásobne drahšie, zatiaľ čo úroveň zdanenia bola vyššia iba o desatinky percenta (REK, 2001; Bohn 1997). V niektorých obciach dosahuje podiel nemeckých presídlencov až 35% z celkového obyvateľstva. 5 PAMINA je akronymom pro Palatinal (Falcko), Mittlerer Oberrhein (stredné horné Porýnic) a Nord Alsace (severné Alsasko). Euroregión sa rozprestiera na území o rozlohe 6 000 štvorcových kilometrov s celkovou populáciou 1.5 milióna ľudí. Hlavným priemyselným a hospodárskym centrom je nemecké prihraničné mesto Karlsruhe. 6 Po desaťročia sa obmedzené počty Nemcov sťahovali do Francúzska, kam ich lákali tradičné staré alsaské farmy v kopcoch a francúzsky spôsob života.
