Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Cezhraničná rezidenčná mobilita...31 Výstavbu týchto rozsiahlych osídlení aktívne podporovali miestne obce štedrým prideľovaním stavebných parciel. V rozsiahlych nových rezidenčných zónach niektorých alsaských obcí, ako napríklad Wintzenbach alebo Beinheim, je citeľná prítomnosť nemeckých občanov, ktorí žijú koncentrovaní v oddelených nových susedstvách niekedy prezývaných aj getá (Ramm, 1999). Toto sťažuje sociálnu integráciu nemeckých presídlencov. Na druhej strane sa zdá, že udržiavajú každodenné sociálne a ekonomické styky s krajinou svojho pôvodu (Terlouw, 2008). Jazyk predstavuje kľúčový faktor pretrvávajúcej orientácie presídlencov na Nemecko. Dvaja z troch nemeckých občanov žijúcich za hranicou svojho národného štátu nehovoria po francúzsky (Bohn, 1997) a tí, čo sa pokúšajú nový jazyk naučiť, predstavujú skôr výnimku ako pravidlo. V mnohých prípadoch má jazyková bariéra tendenciu narastať v čase, na základe čoho sa presídlenci nezriedka rozhodnú presťahovať sa späť do svojej materskej krajiny. O tom svedčí aj fakt, že po prudkom náraste počtu nemeckých obyvateľov euroregiónu PAMINA žijúcich na druhej strane hranice v 90. rokoch 20. storočia sa ich počet v posledných rokoch ustálil (Bökenbrink - Vetter, 2001). Vo všeobecnosti nie sú nemecké enklávy na francúzskej strane hranice považované za veľký spoločenský problém. Noví presídlenci sú zdrojom vyšších daňových príjmov pre obce ako aj vyšších príjmov z predaja nehnuteľností pre jednotlivcov. Mnohí vnímajú prílev nemeckého obyvateľstva ako jav, ktorý je mimo ich vplyvu a hľadia naň ako na prirodzenú súčasť každodenného života v blízkosti hranice, ktorý im poskytuje mnoho iných výhod. Odpor pôvodných obyvateľov, ktorí sa cítili poškodení nemeckou konkurenciou na trhu s nehnuteľnosťami, sa v posledných rokoch upokojil na základe toho, že mnoho Nemcov sa vrátilo do svojej materskej krajiny (Terlouw, 2008). 2.3 Dánsko-švédska prihraničná oblasť Hlavným špecifikom dánsko-švédskej prihraničnej oblasti je prítomnosť „prirodzenej“ bariéry v podobe 0resundskej úžiny, ktorá rozdeľuje regióny Sjaelland v Dánsku a Skäne vo Švédsku. V roku 2000 sa obe strany úžiny vzájomne prepojili vďaka výstavbe 0resundského mosta, po dokončení ktorého formálne vznikla 0resundská prihraničná oblasť7 a zároveň sa výrazne zvýšila celková mobilita obyvateľstva medzi oboma krajinami. Od tohto momentu sme sa stali svedkami nepretržitého nárastu počtu cezhraničných migrantov žijúcich v Skáne a pracujúcich v Kodani, ktorí sem prichádzajú za priaznivejšími pracovnými podmienkami ponúkanými hlavným mestom. Avšak v poslednom desaťročí sa cezhraničná mobilita prestala týkať výlučne miestnych Švédov a začala zahŕňať stále viac dánskych občanov, ktorí sa rozhodli presťahovať svoje domovy na druhú stranu prielivu. Ani pozdĺž dánsko-švédskej hranice nie je cezhraničná rezidenčná mobilita žiadnou novinkou. Táto špecifická prihraničná oblasť sa od ostatných odlišuje predovšetkým tým, že migračné toky sa dramaticky zvýšili po otvorení 0resundského mosta. Niektoré nedávne štatistiky zreteľne naznačujú, že za posledných desať rokov sa počet dánskych občanov sťahujúcich sa do Švédska strojnásobil z 1 582 v roku 2001 na 4 284 v roku 2006 alebo 4 311 v roku 2007. Demografický profil týchto migrantov napovedá, že ide predovšetkým o mladých ľudí (0restat, 2007). 7 0rcsundská prihraničná oblasť jc rozdelená na tri geografické jednotky: metropolitná oblasť Kodane, jej vidiecke zázemie na dánskej strane a Skáne na švédskej strane. Oblasť sa rozprestiera na celkovej ploche 21 203 štvorcových kilometrov, na ktorých žije 3,7 milióna obyvateľov, z toho dve tretiny na dánskej strane.
