Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
8 István Gergely Szűts najmä v kolónii vo vlastníctve mesta na Hodobayho a Vayho ceste15, preto sa ich mená neobjavujú v mestskom zozname mien a adries.16 Homozemskí utečenci Podľa zápisníc o uplatňovaní opčného práva spomedzi žiadateľov o maďarské štátne občianstvo 455 pochádzalo z územia prisúdeného Československu (58,5 % všetkých žiadateľov). Z toho 259 osôb (62,8 % hornozemských utečencov) prišlo z miest, 169 (37,2 %) z dedín. Väčšina z nich (80) za svoje pôvodné bydlisko označila sídlo Abovskoturnianskej župy Košice. Významnejšie skupiny optantov prišli aj z Prešova (30), z Mukačeva (15), z Rožňavy a Lučenca (po 12), resp. z Bratislavy, Zvolena a Rimavskej Soboty (po 10). Z menších obcí vyčnieva Dobšiná, odkiaľ prišli desiati, Turňa (5), Tisovec a Jelšava (po 4). Pokiaľ ide o skladbu utečencov podľa územia pôvodu, pri bližšom pohľade dobre vidieť, že najviac optantov sa verbovalo z tých obcí, ktoré sa v rozdelených župách nachádzali v blízkosti hraníc, predovšetkým z blízkej Gemersko-malohontskej, Abovsko-turnianskej a Zemplínskej župy. Najpočetnejšie skupiny teda prichádzali z Košíc a z rozdeleného Gemera, ktorý zostal bez administratívneho centra. Okrem geografickej blízkosti dôvodom mohlo byť aj to, že zvyšok Gemera-Malohontu sa v r. 1923 zjednotil s Boršodskou župou ako „Boršodsko-gemersko-malohontská administratívne prechodne spojená“ župa, a viacerým tu sa zdržujúcim utečencom, ktorí ešte stále boli bez práce, ponúkli zamestnanie.17 Ďalším dôvodom bolo premiestnenie viacerých štátnych úradov spolu s personálom z Košíc do Miškovca. Tretiu početnú skupinu utečencov - napriek geografickej vzdialenosti - tvorili ľudia zo Spiša, resp. tí, ktorí sa považovali za Spišiakov. Ich vysoký počet sa dá vysvetliť presťahovaním prešovskej právnickej akadémie do Miškovca v r. 1919. Informácie o prichádzajúcich skupinách, z ktorých sa v Miškovci sformovali súdržné spolky, o členstve v týchto spolkoch a o ich činnosti sa dozvedáme z registrov členov, z miestnej tlače, z osobných kartoték zamestnancov mesta a župy. Ani na základe týchto dokumentov presne nezistíme, koľkí sa z košických, gemerských a spišských utečencov usadili v meste, keďže asi nie všetci sa aktívne zapojili do spoločenského života. Napriek tomu tieto tri skupiny si pre ich početnosť a organizovanosť zaslúžia, aby sme venovali bližšiu pozornosť ich členom aj samotným organizáciám. 15. Prvé byty v kolónii, ktorá dostala meno po primátorovi Sándorovi Hodobaym a ktoré boli určené najmä úradníkom - utečencom, odovzdali v r. 1922 v blízkosti námestia Búza. Výstavba pokračovala v ďalších rokoch, v r. 1925 žilo na kolónii už 96 rodín. V drevených barakoch bývalej infekčnej nemocnice na záplavovom území rieky Slaná umiestňovali utečenecké rodiny od jesene 1918. Na kolónii na Vayho ceste sa v nasledujúcich rokoch vystriedali tisíce utečencov, ktorí strávili niekedy viac, niekedy menej času v drevených barakoch bez akéhokoľvek komfortu či v kamenných barakoch s minimálnym komfortom. Každodennému životu v utečeneckých kolóniách som sa venoval v skoršej štúdii. Szúts, István Gergely: Barakkok és tisztviselővillák. A trianoni menekülteket befogadó telepek helyzete Miskolcon az 1920-as években. In Kisebbségkutatás 2009, č. 3, s. 435 - 452. 16. Miskolc thjf. város utcáinak, tereinek és telepeinek jegyzéke. Miskolc, 1930. (ďalej len Mj. 1930.) 17. Rámce župnej a miestnej verejnej správy, ktoré sa zmenili v dôsledku Trianonu, maďarský štát upravil zákonom č. XXXV. z r. 1923.
