Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
88 László Gyurgyík ji pôrodnosti a úmrtnosti sme videli, že miera pôrodnosti u Maďarov je o takmer 2 percentuálne body nižšia, kým úmrtnosť o 1 - 3 percentuálne body vyššia, ako je podiel osôb maďarskej národnosti na celom obyvateľstve. Rozdiel medzi pomerne vysokými mierami úmrtnosti a nízkymi mierami pôrodnosti sa postupne zmenšuje: na začiatku 60. rokov bol podiel maďarských zomrelých na úmrtiach na Slovensku 15,2 %, podiel maďarských novorodených na celkovom počte novorodených 10,4 %. Rozdiel medzi týmito dvoma demografickými údajmi bol 4,8 percentuálnych bodov (15,2 % - 10,4 %). V 80. rokoch predstavoval tento rozdiel 2,1 percentuálnych bodov (11,6 % - 9,5 %). Z toho vyplýva, že maďarská populácia v 50. rokoch prispela k prirodzenému prírastku na Slovensku 8 percentami, v 80. rokoch 6 percentami, v r. 1990 3,3 percentami. V druhej polovici 90. rokov prirodzený úbytok Maďarov ďalej spomaľoval aj tak postupne klesajúcu mieru prirodzeného prírastku na Slovensku. 2.5 Migračné pohyby Migračné pohyby v uplynulých desaťročiach výrazne ovplyvnili počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Po vzniku Československa sa okolo 100 tisíc osôb maďarskej národnosti presťahovalo do Maďarska, ešte vyšší bol počet tých, ktorí po 2. svetovej vojne utiekli, boli deportovaní či vysťahovaní v rámci výmeny obyvateľstva. Vnútorná migrácia, ktorá v rôznych obdobiach mala rôznu intenzitu, modifikovala aj spoločenskú a sídelnú štruktúru maďarského obyvateľstva. Dochádzka za prácou (variant vnútornej migrácie) celé desaťročia určovala a doteraz určuje spôsob života značnej časti maďarských rodín. Štatistické výkazy nezachycujú celú vonkajšiu migráciu a podávajú len čiastočný obraz o zahraničnej migrácii z obdobia pred zmenou režimu. Neobsahujú totiž počet tých, ktorí opustili územie štátu ilegálne - tieto údaje boli v minulom režime prísne utajované. Do r. 1992 tvorila v československých štatistikách samostatnú kategóriu migrácia medzi Českou republikou a Slovenskom, resp. zahraničná migrácia. Do zániku Československa tí, ktorí sa sťahovali zo Slovenska do Čiech (alebo opačne) de facto neboli zahraniční migranti, zostali predsa v hraniciach federálneho štátu a mohli sa bez administratívnych prekážok vrátiť na miesto pôvodného pobytu. Migráciu na Slovensku možno rozdeliť na dve etapy. Od 50. rokov až do zmeny režimu bol počet emigrantov vyšší než počet imigrantov. Migračné saldo sa časom znižovalo: počet vysťahovaných bol na začiatku 50. rokov (v rokoch 1950 - 1953) ročne 10 - 20 tisíc, v rokoch 1955 - 1967 5 - 10 tisíc, na konci 80. rokov ročne okolo 2-5 tisíc. V slovenskej migrácii dominovala migrácia do Čiech, zahraničná migrácia (do ktorej v tomto období nepatrí sťahovanie do Českej republiky) tvorila cca desatinu migrácie smerujúcej do Čiech. Počet vysťahovaných do Čiech celé desaťročia prevyšoval počet prisťahovaných, preto je do začiatku 90. rokov saldo priestorového pohybu smerujúceho na územia mimo Slovenskej republiky negatívne.6 Po rozdelení Československa bol na Slovensku počet imigrantov vyšší než počet emigrantov, v r. 2000 až o skoro 1500. Údaje o migrácii obyvateľov Slovenska a migrácii osôb maďarskej národnosti sú v ročnom členení dostupné od 80. rokov. Počet Maďarov odchádzajúcich do Čiech sa pohyboval medzi 400 až 500 za rok, v r. 1981 - 1990 bol priemerný počet vysťahovaných 457 ročne. Počet prisťahovaných z Čiech kolísal medzi 240 až 400, ročný priemer bol 293 osôb. Počet vysťahovaných v každom roku prevýšil počet prisťahovaných, najviac (o 253 osôb) v r. 1988 a najmenej (o 53 osôb) v r. 1990. Migrácia do Čiech v mno
